Oficiálne prebral Richard Flimel (34) vedenie televízie JOJ v prvý májový deň, ale záujmy J&T ako nového majiteľa média už zastupoval od začiatku roka. Vyštudovaný ekonóm a právnik strávil väčšinu profesionálnej kariéry v New Yorku a Londýne, kde od roku 2001 pracoval v právnej kancelárie Sullivan & Cromwell. Je prvým riaditeľom slovenskej televízie, ktorý nemá skúsenosti z televízneho prostredia.

Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

„Ak ste dlhšie v zahraničí, pravdepodobne sa vyprofilujete do jedného z dvoch typov ľudí. Prvý tam zostane, ožení sa alebo vydá. Druhý typ chodí do krajanských spolkov, stretáva sa so Slovákmi a zistí, že sú to len náhradné riešenia. Dôvod môjho návratu je aj profesionálny. Každý sa snaží hľadať prácu, ktorá by ho napĺňala, zaujímala. Niekto ju nájde v Londýne, iný v New Yorku, ja som prišiel na to, že ma to ťahá domov."

Čo vás nenapĺňalo? Nudili vás veľké kancelárie, Newyorčania, Londýnčania, právnici?

„Posledné dva roky pred odchodom som klientom pomáhal kupovať alebo predávať podniky. Finančníci dohodli deal a ja som ho vyriešil technicky. Pripravil detaily, spísal zmluvy, dohliadal na tím, ktorý to celé realizoval. Boli to zaujímavé transakcie. Človek je do štvrtej rána v robote, niečo ukončí a potom sa pozrie do Wall Street Journal, ktorý o tom píše. Je to pekné. Ale keď to je piaty raz, už to nie je až také vzrušujúce."

Čo bolo prvé vo Wall Street Journal?

„Jeden poisťovací deal. ING kupovalo poisťovňu Aetna pri New Yorku."

K takýmto obchodom ste sa dostali priamo z Tatra banky?

„Nie. Z Tatra banky som išiel do školy. Do Tatra banky som sa dostal pomerne jednoducho. Zaklopal som na dvere, povedal, že chcem niečo robiť a oni na druhýkrát povedali, že takú prácu majú. Ale ja som chcel, zjednodušene povedané, robiť na Wall Streete. Jedným zo spôsobov bolo vyštudovať právo v Štátoch na dobrej škole. Odtiaľ je do firiem, ktoré robia dealy na Wall Streete, bližšie."

Kto vám platil školu?

„Z malej časti ja, na prvý rok mi požičali rodičia. Dostal som štipendium a ďalšie dva roky som uhovoril známych, aby mi ručili za úver. Do zahraničia som išiel dvakrát. Najprv na MBA v roku 1995. To mi celkom nevyšlo."

Nevyšlo?

„Profesor, ktorý tu hosťoval, nám trom z ročníka povedal, že môžeme ísť na tú školu. Ja som si však neuvedomil, že v Amerike nie je škola ako škola. A tak hoci som štúdium dokončil, na Wall Street bolo ešte ďaleko."

Ako ďaleko?

„Aj keď som si vybavil rozhovor v nejakej veľkej banke, nakoniec povedali len fajn - ďakujeme - ozveme sa. Okrem mňa tam prišlo ďalších dvadsať ľudí z Harvardu a podobných. Neskôr mi mnoho ľudí z biznisu potvrdilo, že bol by blázon ten, kto by dal šancu mladému chalanovi z nejakej školy z nejakého Slovenska. Lebo čo, ak sa to nevydarí? Keď sa nevydarí chlapík z Harvardu, nikto sa nad tým nepozastaví."

Všade je takýto alibizmus?

„To nie je alibizmus, to je prirodzená vlastnosť - minimalizácia rizika. Prečo by som riskoval, keď z toho nič nemám? Tá škola bola lokálne známa, ale nebola to jedna z tých dvadsiatich top škôl. Keď som sa vrátil, šiel som do J&T."

Prečo práve tam?

„Ľudí z J&T som spoznal ešte na škole."

Neprekáža vám zlý imidž finančných skupín na Slovensku? Niektorí politici o tom dodnes hovoria ako o niečom záhadnom.

„Neviem, aký imidž máte na mysli. Politikov nebudem komentovať. Keď som robil niektoré transakcie napríklad v Turecku alebo Taliansku, zistil som, že toto nie je neprirodzený stav veci. Takto to funguje v mnohých krajinách. Štandardný akciový trh funguje len vo veľmi vybraných krajinách. Môžeme si hovoriť, že v New Yorku je burza, nadnárodné spoločnosti, ale keď pôjdete do menšieho amerického mesta, aj tam nájdete nejakú lokálnu skupinu."

Čo si pomyslíte, keď zbadáte v novinách slovo žralok?

„Je to bulvárne označenie. Neriešim to."

Prišli ste z New Yorku. Keď pozorujete manažérov na Patrónke, meškajú ich zručnosti za Wall Streetom?

„Veľký rozdiel je v tom, že v Amerike, Británii či v Paríži sa manažérske zručnosti budovali dlhodobo. Sú tam päťdesiatnici, šesťdesiatnici, ktorí celý život prežili v prostredí, v ktorom my žijeme len pätnásť rokov. Aj tu sú niektorí päťdesiatnici šikovní a úspešní v top pozíciách v biznise. Rozdiel je v tom, že tam ich je oveľa viac."

Teraz ste prišli do podniku s prezamestnanosťou, so súkromnou verziou socializmu, medzi ľudí z televízneho biznisu, v ktorom hrá významnú úlohu mnoho vecí, ktoré s biznisom nesúvisia. Súhlasíte?

„Vy ste tu pracovali? Našiel som tu partiu ľudí, ktorá vie tvrdo pracovať. Jojka je prvá televízia, ktorá úspešne konkuruje STV a Markíze. To nikto predtým nedokázal, hoci to skúšali mnohí. Jojka to dokázala za pomerne krátky čas. Ale samozrejme, veľa vecí tu aj nefunguje."

Nie je manažovanie televízie až príliš špecifické, neodoláva ekonomickým pravidlám?

„Podľa mňa nie. Je to otázka nastavenia. Aj tu ľudia chápu, že sa treba pozerať na peniaze a že na to, aby firma prežila, ich treba zarobiť."

Čo išlo včera večer o ôsmej na Jojke?

„Neviem, dostal som sa domov o pol dvanástej. Malo ísť Inkognito."

Aký bol jeho podiel na trhu?

„Osemnásť a nejaké drobné."

Sledujete slovenské médiá? Čo čítate, pozeráte?

„Jojku. Pozerám slovenské televízie, občas aj české. Čítam veľa na internete."

Čo rád pozeráte?

„Hokej, asi ako každý. V poslednom čase som pozeral seriály CSI, ktoré vysielame, a povedal som si, že sú naozaj dobre urobené."

Čo si myslíte o slovenských médiách?

„V tlači je veľmi málo ľudí, ktorí rozmýšľajú nad tým, čo píšu a podrobne sa venujú nejakej problematike a aj jej rozumejú. Je to dané veľkosťou trhu. Tu sa novinár musí venovať viacerým oblastiam naraz a tak nepozná jednu vec do hĺbky. Keď si prečítate článok v Economiste, aj tam robia chyby, ale cítite tam ľudí, ktorí sa téme venujú naozaj do hĺbky. Raz som si prečítal článok o transakcii, ktorú som robil. Povedal som si, áno, sú tam chyby, ale je to dobre spracované. Neviem, ako to ten novinár pozisťoval, dal dokopy, ale bol dobrý. Aj na Slovensku sa to môže stať. Sú to však výnimky."

Printové médiá diskutujú o tom, že ich ohrozuje internet. Ohrozuje aj televíziu?

„Mladá generácia si dnes zapína internet, nepozerá televíziu, a to sa bude len prehlbovať."

Vy ste do svojho manažmentu vymenovali riaditeľa pre online. Ešte pred dvoma rokmi sa televízie tvárili, ako keby sa ich to netýkalo. Ako si predstavujete súžitie televízie a sveta online napríklad o tri roky?

„Na televízii je krásne, že prídete domov a niečo v nej vysielajú. Pasívna zábava je veľmi pohodlná. Televízia stále dokáže poskytnúť to, čo internet nie. Internet núti človeka k aktivite a poskytuje širšie spektrum informácií. Skončí to nejakým vyváženým stavom. Každý zrejme občas príde domov a povie si - som unavený, zabávajte ma. Vtedy internet nebude fungovať. Naopak, každý má občas chuť nájsť si konkrétnu zábavu, tak si ju na internete nájde, hoci je to spojené s ďalšou prácou."

Do akej miery je dôležité, či tu bude digitálne vysielanie cez anténu - DVB-T?

„Môže sa stať, že DVB-T bude v čase jeho štartu bezvýznamné. Technológie ponúkajú aj iné spôsoby šírenia televízie, ktoré môžu byť o päť rokov lepšie. Ja to beriem tak, že nikto nemôže byť pripravený na všetko, ale musíme byť pripravení tak, aby sme vedeli aspoň reagovať."

Bude mať J&T vplyv v Rádiokomunikáciách, ktoré takmer isto zostane rozhodujúcim šíriteľom televízneho signálu aj v prípade digitalizácie? Nechce sa nám veriť, žeby to obrovské množstvo kuloárnych rečí o tom, že Rádiokomunikácie naisto získalo J&T, boli len výmysly.

„Nie som v J&T dlho, ale už som počul o niekoľkých transakciách, v ktorých sa naša úloha nafukovala. Lichotí nám, že si niekto myslí, že s takým malým tímom dokážeme tak veľa, ale nie vždy je to pravda."

Je podľa vás rozumné, že slovenské zákonodarstvo koncentráciu televízie a šíriteľa signálu zakazuje?

„Nerozmýšľal som nad tým. Viem, že sú tu mnohé obmedzenia, ktoré nie sú najrozumnejšie. Zakazujú napríklad naraz vlastniť tlačené médiá aj televíziu, čo je napríklad v Česku povolené."

Čo všetko sa musí stať, aby bola JOJ znova na predaj?

„Samozrejme, že v konečnom dôsledku je to najmä otázka ceny. Dnes by to musela byť veľmi vysoká cena, lebo vidíme veľký potenciál. Keď sa dostaneme do situácie, že televízia bude zastabilizovaná a niekto príde alebo ho nájdeme a bude ochotný zaplatiť, tak o tom môžeme hovoriť reálnejšie."

Ako ste si testovali ľudí v manažmente JOJ?

„Pri predaji vznikla komisia, ktorá dohliadala na chod televízie v prechodnom období. Ja som v nej bol a videl som, čo ľudia robia. Podľa toho som si vyberal zvnútra televízie. Zvonku som si vyberal podľa odporúčaní."

Rokovali ste priamo s Ivanom Kmotríkom?

„Ja som pri tom nebol, ale myslím si, že sa s ním rokovalo."

Programového riaditeľa Františka Borovského ste angažovali napriek tomu, že v krátkom čase zmenil zamestnávateľa štvrtýkrát a vždy prechádzal k najbližšej konkurencii. To je naozaj taký nenahraditeľný?

„Myslím si, že František je dobrý. On to prijal ako výzvu."

Lojalita v tomto biznise nie je dôležitá?

„Je. Lojalita je dôležitá. No keby ste jeho odchody pozorovali trochu hlbšie, videli by ste, že Fero sa vracia domov. Tu začal, má tu priateľov. Nemôžem hovoriť zaňho, ale myslím si, že toto je pre neho momentálne najzaujímavejšia výzva na trhu. Niekomu stačí chodiť do roboty od deviatej do piatej, potom sa zbalí a ide domov. Iný chce niečo dokázať."

Kto je dnes viac vaším hlavným súperom - STV alebo Markíza?

„STV má zo zákona iné poslanie ako my. Verejnoprávna televízia by mala byť menej o Superstar a viac o tom, čo nám povie v spravodajstve a publicistike. Na druhej strane, Jojka nemôže ako dobre vybudovaná trojka na trhu len tak vyhlásiť, že sa ide biť s Markízou o pozíciu lídra. Na to dnes nemáme. Môžeme sa stať ziskovou dvojkou, zastabilizovať sa a potom sa snažiť dostať na jednotku."

Čo hovorí Borovský na to, že by STV nemala vysielať Superstar, veď on ju tam robil?

„Dobre, ale niekto mu to povedal, aby ju robil."

Platí, že politici si čoraz menej dovolia ovplyvňovať súkromné televízie?

„To sa ma môžete opýtať po takom roku."

Poznáte sa s politikmi?

„S nikým z nich sa nepoznám veľmi dobre. Slovensko je síce malé, no ja som tu dlho nebol."

Ktorá celebrita je teraz pre Joj taká dôležitá, že by ste ju nepustili ku konkurencii?

„Neviem. Neriešim to."

Chcete sa niekedy v takýchto veciach vyznať?

„V tom, kto je najväčšia celebrita JOJ? Jeden deň to môže byť tá a druhý deň iná."

Dnes je to ktorá?

„Neviem, naozaj neviem. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, ktorá tvár je najcennejšia."

Kto je pre vás tvár Jojky?

„Keďže som tu každý deň, mám veľmi skreslenú predstavu."

A keď ste tu neboli?

„Keď som nevedel o televízii vôbec nič, iba že Jojka existuje, tak som mediálne tváre nevnímal. Keď ma pritlačíte k múru, tak vám poviem, že som asi vedel, že Daniel Krajcer tu má reláciu."