"Toto musíš sypať ako
z rukáva," koľko krát sme to v škole počuli. Táto veta je prekliatím nášho spôsobu vzdelávania. Roky sa sťažujeme, že učitelia vtĺkajú do hláv detí primnoho encyklopedických poznatkov. Žiaci sa drvia na písomku, aby vzápätí všetko dokonale zabudli. Informácie, ktoré sa k nim takto dostávajú akoby nesúviseli navzájom ani
s realitou "vonkajšieho" sveta.
Informácie zvonka prichá-dzajúce z iných prameňov ako
z učebníc akoby ani neexistovali. Ich hodnota je malá, alebo žiadna; žiak má vedieť to, čo má
v knižke. Bodka.
Deti sa neučia, ale iba bifľujú a to, čo sa naučili, nevedia použiť. Vypovedajú o tom aj výsledky testovania PISA, ktorého sa naši žiaci zúčastnili v roku 2003. PISA úlohy nevychádzajú
z osnov a nezisťujú, ako žiaci
v jednotlivých krajinách ovládajú učebnú látku. Skúmajú len to, aké sú ich predpoklady samostatne pracovať; dôkladnosť postavených základov. A tými sú čitateľská gramotnosť, matematická gramotnosť, prírodovedná gramotnosť a schopnosť riešiť problémy.
V testovaní čitateľskej gramotnosti sa slovenské deti
umiestnili podpriemerne a v matematickej časti prieskumu priemerne napriek nadpriemernej dotácii hodín v prírodovedných predmetoch.
Žiaci sa v škole nemôžu naučiť všetko, čo budú v dospelosti potrebovať, musia však získať schopnosť použiť to, čo vedia a samostatne sa vzdelávať - to je zadanie pre modernú školu.
Zásadná reforma slovenského školstva v tomto duchu však dosiaľ neexistuje. A chuť na zmenu je medzi učiteľmi, dezorientovanými rôznymi zmenami v systéme a demoralizovanými nízkymi platmi a zvyšujúcimi sa nárokmi na ich profesionalitu, malá.
Do tejto situácie prichádza projekt Stredoeurópskej nadácie a spoločnosti Slovnaft "Škola, ktorej to myslí". Chce "prelomiť začarovaný kruh pasívneho učenia a naučiť žiakov nezá-
vislému a kritickému mysle-niu, sebavedomému vytváraniu
a vyjadrovanie vlastného názoru a schopnosti obhájiť ho v diskusii" - tak sa hovorí v cieľoch projektu.
"Učivo je nástroj, nie cieľ," tvrdí Marcela Maslová zo Združenia Orava, ktoré je nielen odborným garantom projektu, ale aj "výkonnou" zložkou, pretože zabezpečuje školenia pedagógov. "Vieme, že naše učebné osnovy sú obsia-hle, ale my chceme dať učiteľom do rúk metodiku, ktorá im pomôže učiť lepšie a zaktiviziovať deti. Ide samozrejme aj
o zmenu pohľadu na vec - veď stále mnohí učia tak, aby prebrali to, čo im určujú osnovy
a nie tak, aby látku deti skutočne naučili."
Podľa Maslovej neobstoja námietky, že projekt nezíska dostatočnú podporu, pretože učitelia sú unavení alebo, že je pre nich jednoduchšie učiť tak, ako sú zvyknutí. "Vývoj sa nedá zastaviť a deti treba učiť inak. Kto si môže trúfnuť povedať, čo bude dieťa potrebovať o 20 rokov?" pýta sa Maslová. Marcela Maslová si tiež myslí, že školy musia na sebe popracovať, aby sa stali pre rodičov a ich deti príťažlivejšími. Za pravdu jej dáva fakt, že sa čoraz viac ľudí zamýšľa na existujúcim spôsobom výučby a snaží sa dostať svoje deti do "dobrých škôl". A za také sa považujú tie, ktoré kladú dôraz práve na tvorivosť, dialóg žiaka s učiteľom a premýšľanie namiesto starodávneho drilu.
(gal)
"Dostal som päťku z prírodovedy."
"Prečo?" "Nevedel som mačku domácu."
"Ale veď mačiek máme doma plný dvor! "Vieš, keď ja som si myslel, že si to pamätám z minulého ročníka a keď ma vyvolala učiteľka, tak som sa zľakol, že to nebudem vedieť, keď som, si to nezopakoval."
