Tureckí poslanci v pondelok v prvom čítaní schválili ústavný dodatok, ktorý umožňuje priamu voľbu hlavy štátu občanmi. Zajtra sa bude hlasovať opäť. Ak zákon prejde, ešte stále ho môže vetovať prezident Ahmet Sezer. Tomu sa kroky parlamentu nepáčia a zrejme svoje právo využije. Vláda, ktorej dominuje Strana spravodlivosti a rozvoja (AK), môže rovnako ako prezident o dodatku zvolať referendum. To by pravdepodobne bolo úspešné.
Za priamu voľbu sú najmä prívrženci AK - strany, ktorá má islamistické korene. Prihovárajú sa za „ľudového“ prezidenta so silnými právomocami, ktorý by vyvažoval vplyv sekulárnej armády a akademických kruhov. Ak by sa priama voľba skutočne presadila, Turci by mohli prezidenta voliť už 22. júla, keď budú predčasné parlamentné voľby. Opozícia i viacerí analytici tvrdia, že taká zásadná zmena by sa nemala presadzovať v rýchlosti.
Z volieb prezidenta sa v Turecku vyvinula politická kríza, ktorá môže skomplikovať snahu krajiny o vstup do únie. Hlavným „hrdinom“ krízy je paradoxne minister zahraničia Abdullah Gül. Jeho prezidentské ambície nakoniec zmarili pre jeho islamistický „pôvod“ sekulárne strany a demonštranti v uliciach.
