Dane za stavby, pozemky a byty môžu ľudia platiť v splátkach, ale len ak to mestá a obce povolili. Platiť sa dá bankovým prevodom, šekom na pošte alebo priamo na mestskom či obecnom úrade.

BRATISLAVA. Na zaplatenie dane z nehnuteľností zostavá už len 14 dní. Vlastníci stavieb, bytov a pozemkov ju musia vyrovnať najneskôr do konca mája. Na výber majú niekoľko možností, ako daň uhradiť. Najjednoduchšie je to prevodným príkazom cez banku alebo šekom na pošte.

Dá sa platiť trojako

Magistráty, mestské a obecné úrady do platobných príkazov, ktoré v súčasnosti ľuďom rozposielajú, vkladajú aj kompletne predpísané šeky. Stačí ísť s nimi ísť na poštu a zaplatiť ich. Je v nich uvedené aj číslo účtu, ktoré môžu majitelia použiť na bankový prevod. Na rozdiel od dane z príjmu alebo DPH môžu daň z nehnuteľností ľudia zaplatiť aj priamo u správcu, teda na magistráte alebo mestskom či obecnom úrade.

Ak sa niekto stal vlastníkom nehnuteľnosti až po 1. januári, daň neplatí. Povinnosť zaplatiť ju má ten, kto vlastnil nehnuteľnosť k 1. januáru.

Platba sa môže rozložiť

Daň sa nemusí zaplatiť naraz. Mestá a obce môžu nariadením rozhodnúť o platení na splátky. Napríklad bratislavský magistrát rozhodol, že daň do dvetisíc korún musia daňovníci zaplatiť naraz. Ak je suma vyššia, môžu ju platiť po častiach. Platí však, že prvú splátku však treba zaplatiť najneskôr do konca mája. Zvyšné sa uhradia najneskôr na konci júla, septembra a novembra.

Bratislavský magistrát pri vyšších sumách rozposiela s platobným výmerom aj štyri šeky, ak by sa daňovník rozhodol, že daň nezaplatí naraz. V Košiciach môžu splátkový kalendár využiť ľudia s daňou nad 1200 korún. Mesto alebo obec môže všeobecný nariadením rozhodnúť, že daň do sto korún vyberať nebude.

Sankcie závisia od úrokov NBS

Ak ľudia nezaplatia daň z nehnuteľností načas, hrozia im sankcie. Ročný sankčný úrok je štvornásobkom základnej sadzby Národnej banky Slovenská (NBS), ktorá je v súčasnosti 4,25 percenta. Úrok sa počíta zo sumy, ktorú daňovník po termíne splatnosti dlhuje mestu alebo obci. Sankčný úrok platí aj ten, kto zaplatil menej, ako mal, a to z rozdielu, ktorý mestu dlhuje. Ak niekomu vyšla daň z nehnuteľností napríklad desaťtisíc korún, a zaplatí ju až dva mesiace po riadnom termíne, musí zaplatiť sankciu vyše 300 korún. Zo zákona pritom mestá a obce pokutu nevyrubujú, ak je nižšia ako sto korún.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností

1. Okolnosti, za ktorých sa podáva
2. kúpa nehnuteľnosti,
3. zmena druhu pozemku (napríklad z ornej pôdy na stavebný),
4. nová prístavba k obytným priestorom,
5. rozvod manželov.

Dokedy treba daň priznať

1. priznanie sa podáva nasledujúci rok po nadobudnutí nehnuteľnosti alebo inej zmene, najneskôr do 31. januára.
2. daňovník, ktorý získa nehnuteľnosť v dražbe musí podať a zaplatiť daň do 15 od vydraženia.

Daň priznávajú len niektorí

Daňové priznanie väčšina vlastníkov domov, bytov a pozemkov podávať nemusí. Priznali ju totiž v roku 2005. Mestá a obce si takýmto spôsobom vtedy monitorovali, koľko nehnuteľností je v ich katastri. Dane z nehnuteľností v súčasnosti priznávajú iba tí, ktorí kúpili novú nehnuteľnosť alebo napríklad rozšírili obytný dom o novú prístavbu.

Komunikácia ohľadne dane z nehnuteľnosti medzi správcom dane a ľuďmi však najčastejšie prebieha cez platobné výmery. Mestá a obce musia najneskôr do 15. mája tieto výmery rozposlať vlastníkom nehnuteľností. Ak ho pošlú neskôr, neznamená to, že daň sa platiť nebude. V oneskorenom výmere však treba uviesť dátum, dokedy sa daň má zaplatiť.

Najskôr je to však do 15 dní od doručenia výmeru. Ak správca nedoručí výmer do piatich rokov od pôvodného termínu, daňovník nemusí daň platiť vôbec.

Platobný výmer je doklad, ktorým obec alebo mesto vyzývajú majiteľov nehnuteľností, aby zaplatili daň. Je v ňom uvedené, za aké nehnuteľnosti sa daň platí, konkrétna výška dane, dokedy ju treba zaplatiť a zvyčajne býva k nemu priložený aj predpísaný šek na konkrétneho vlastníka, s ktorým stačí zájsť na poštu a zaplatiť ho.

Mesto alebo obec nemusia, ale môžu od dane zo stavieb a bytov oslobodiť

• stavby alebo byty právnických osôb, ktoré neslúžia na podnikanie,
• ľudí, ktorí sú starší ako 62 rokov,
• stavby zdravotníckych zariadení, zariadení na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
• múzeá, galérie, knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia,
• stavby, ktoré sa používajú na účely sociálnej pomoci,
• stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené pre rozsiahlu rekonštrukciu,
• stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam,
• občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,
• držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú sprievodcu,
• bezvládnych občanov,
• garáže a nebytové garážové priestory v bytových domoch vo vlastníctve občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,
• byty a stavby na bývanie vo vlastníctve občanov v hmotnej núdzi,
• stavby na pôdohospodársku produkciu,
• skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie,
• stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu.

Kliknite - obrázok zväčšíte.