Zákon o lustrácii novinárov, rektorov a ďalších profesií bol jedným z najkľúčovejších z dielne vládneho Práva a spravodlivosti a prezidentského paláca. Podľa súdu je však jeho časť v rozpore s ústavou.
Ústavný sud mal tri možnosti: vyhlásiť, že celý zákon je platný, alebo naopak, že nie je v súlade s ústavou, či určiť, ktoré články považuje za neplatné. Vybral si tú poslednú možnosť.
Predseda sudu čítal uznesenie takmer hodinu. Odmietol lustráciu novinárov, vydavateľov súkromných médií, daňových poradcov, šéfov burzových spoločností, vysokoškolských pracovníkov všetkých typov škôl, ako aj všetkých vedúcich predstaviteľov súkromných škôl.
Neplatné zákony
Dôležité je aj to, že ústavný sud odmietol vzor lustračného osvedčenia, ktoré zákon predpokladal. Neplatné sú podľa sudcov aj zoznamy spolupracovníkov komunistickej bezpečnosti, ktoré mal zverejňovať Ústav národnej pamäti.
V platnosti však ostávajú zvyšné zoznamy: príslušníkov bezpečnosti a ľudí nimi perzekvovaných, ako aj vedúcich funkcionárov komunistického Poľska.
Zákon vzbudzoval odpor v novinárskom prostredí, a to aj v redakcii denníka Gazeta Wyborcza, ktorého kmeňoví redaktori na čele so šéfredaktorom Adamom Michnikom boli veľmi aktívni v disidentskom prostredí. Odpor proti zákonu prejavovali aj vedci a vysokoškolskí profesori.
Na ústavnom súde išlo aj o boj o čas. Podľa lustračného zákona všetci, ktorých sa zákon týka, mali najneskôr do utorka 15. mája predložiť svojmu zamestnancovi vyhlásenie, či spolupracovali s komunistickou tajnou službou. Pokiaľ by to neurobili, mohli počítať s mnohými dôsledkami vrátane vyhodenia z práce.
Jedna strana preto presadzovala oddialenie verdiktu súdu a druhá naopak, aby rozhodol včas.
Predstaviteľ vládneho Práva a spravodlivosti Arkadiusz Mularczyk, ktorý obhajoval zákon pred ústavným súdom, predložil viacero návrhov, aby skomplikoval prácu súdu. Jeho predseda však trval na rýchlom rozhodnutí. Mularczyk vo štvrtok oznámil, že podľa jeho znalostí dvaja z ústavných sudcov figurujú v archívoch Štátnej bezpečnosti.
Navrhol preto odloženie rozhodnutia, kým sa vec nevysvetlí. Predseda súdu Jerzy Stępień však radšej vylúčil týchto sudcov z procesu, než by mal odložiť pojednávanie na neurčito.
Dokumenty tykajúce sa týchto dvoch sudcov pritom nedokazujú, že boli spolupracovníkmi komunistickej bezpečnosti, ale len to, že o nich bezpečnosť prejavovala záujem.
Všetci sudcovia dokonca predložili lustračné osvedčenia podľa starého a rovnako aj podľa nového zákona a odmietli akúkoľvek spoluprácu.
Zle pripravený zákon
Lustračný zákon bol od začiatku kritizovaný na dvoch úrovniach. Nielen ideologickej, ale aj preto, že je zle napísaný. Niektoré definície v ňom používané sú nepresné.
Opozičný Zväz demokratickej ľavice predložil pred ústavný súd až 46 pripomienok k tomuto zákonu.
