Volebné kartičky majú ešte Francúzi starostlivo uschované. Stále nimi môžu novému prezidentovi výstražne mávať pred očami. O mesiac pôjdu voliť znovu a rozhodnú, kto bude mať väčšinu v národnom zhromaždení.
„Budem dôsledne strážiť, aby sa môj program do detailov plnil,“ hovoril Nicolas Sarkozy pred prezidentskými voľbami. Keď však v parlamentných voľbách pravicoví poslanci z UMP nevyhrajú, plnenie sľubu sa mu skomplikuje.
Vo Francúzsku sa práve začala oficiálna kampaň, očakáva sa v nej najmä nový nástup ľavicovej mobilizácie. Socialisti sa teraz cítia ako pred opravným termínom. V prezidentskej súťaži neuspeli, čo spravia teraz? Na dnes si naplánovali veľké zhromaždenie (aké už tradične mávajú vždy, keď sa ocitnú v kríze). Budú sa na ňom snažiť vymyslieť taktiku, ktorá im prinesie úspech. Spoločnú taktiku.
V strane pochopili, že sa musia reformovať, ibaže sa zatiaľ nevedia dohodnúť, ktorým smerom. „Nie je dôvod uponáhľať sa,“ cituje šéfa socialistov Francoisa Hollanda denník Le Monde. „Prioritou zatiaľ zostáva ľavá strana. Hoci zajtra bude možno nutné rozšírenie aj druhým smerom.“
Na tej druhej strane stojí Francois Bayrou (na snímke TASR). V prvom kole prezidentských volieb mu dalo hlas zhruba sedem miliónov voličov a tak si trúfol pridať na ráznosti a vo štvrtok ohlásil vznik novej strany - Demokratického hnutia.
„Budeme slobodnou stranou,“ hovorí, „ak sa nám jeden zákon bude páčiť, povieme áno. Ak sa nám nebude páčiť, povieme mu nie.“
Bayrouove plány
Bayrouovým ideálom je spolupráca ľavice, pravice a stredu, francúzske médiá mu však predpovedajú opak. Vraj môže skončiť v politickej izolácii. Z jeho pôvodnej, stredopravej strany UDF sa k nemu zatiaľ veľa poslancov nepripojilo, väčšina z nich sa v parlamentných voľbách bude hlásiť ako kandidáti Sarkozyho UMP.
Novinky a zmeny strán sa Francúzom zatiaľ páčia, politika sa im znovu javí zaujímavá. Vyše osemdesiatpercentnú účasť v prezidentských voľbách vyhlásili médiá za víťazstvo demokracie.
Vysoké číslo sa dokonca podarilo napriek tomu, že vo Francúzsku je politická reklama na verejných miestach zakázaná. Bilbordy a na nich slogany tam neexistujú, voliči si musia svojich politikov sami a aktívne vyhľadať v médiách či na mítingoch.
Pierre Giacometii, riaditeľ výskumného inštitútu IPSOS, si však v rozhovore pre France 2 nebol taký istý, či sa historická volebná účasť zopakuje aj v júni. Hovorí: „Po silnej mobilizácii prichádza ochabnutie, z veľkých očakávaní rozčarovanie.“
