BRATISLAVA. Ústavný súd zatiaľ nerozhodol o nijakej zo sťažností proti výsledkom komunálnych volieb, ktoré sa konali 2. decembra. Na súd sa pritom obrátil rekordný počet sťažovateľov - 139. Oproti predošlým komunálnym voľbám je to štvornásobok. Sťažovali sa najmä na nedodržiavanie volebného moratória, manipuláciu s volebnými lístkami a ovplyvňovanie voličov.
Ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné, zrušiť ich výsledok, alebo vyhlásiť za zvoleného iného kandidáta. Je tu teda riziko, že obce vedú primátori, starostovia či miestni poslanci, ktorí sa vo verejnom živote nikdy nemali neobjaviť, lebo boli zvolení nezákonne. Ústavný právnik Radoslav Procházka hovorí, že práve to je jeden z dôvodov, prečo by mal súd o volebných sťažnostiach rozhodovať čo najrýchlejšie.
Hovorca Ústavného súdu Štefan Németh povedal, že súd sa doteraz zaoberal viac než 80 sťažnosťami. Z nich 20 odložil, 28 prijal na ďalšie konanie a 31 odmietol. V troch prípadoch boli dve sťažnosti spojené na jedno konanie a v jednom bolo konanie zastavené. Súd sa tak bude ďalej zaoberať napríklad zákonnosťou volieb primátora v Komárne, Holíči, Dunajskej Strede alebo v Sobranciach, kde rozhodol jediný hlas.
Súd zatiaľ nerozhodol vo veci pri nijakej sťažnosti, lebo ich prišlo priveľa, vysvetľuje Németh a pripomína, že plénum Ústavného súdu bolo dočasne nefunkčné. Deviatim z trinástich sudcov sa postupne skončilo funkčné obdobie a v kompletnom 13-člennom zložení súd zasadá až od februára.
„Koncom februára nové plénum schválilo rozvrh práce a zloženie senátov a 28. marca už rozhodovalo o prvých volebných sťažnostiach. Dovedna boli na programe pléna šesťkrát, naposledy 16. mája,“ vysvetľuje Németh. Súd by mal podľa neho ukončiť rozhodovanie o volebných sťažnostiach do konca roku.
Čo sa stane, ak by niekde súd vyhlásil za zvoleného iného kandidáta ako toho, čo sa už ujal funkcie? Takéto rozhodnutie by podľa Procházku malo účinky len do budúcnosti. „Nie je v logike veci, aby sa spochybňovali rozhodnutia dovtedajšieho primátora alebo starostu, lebo by to bolo na úkor právnej istoty,“ myslí si. Hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Oľga Gáfriková hovorí, že ZMOS sa zatiaľ takýmto prípadom nezaoberal a nevie, ako by sa malo postupovať.
