Súčasné boje medzi libanonskou vládou a teroristickou skupinou Fatah al-Islam, ktoré sa začali v palestínskom utečeneckom tábore Nahr al-Barid, nie sú prekvapením. Rovnako ani to, že tými, kto si boje najviac odnesú, budú palestínski utečenci.
Už tri dni sú uzavretí v tábore. Podľa agentúr sa boja vychádzať z domov a márne čakajú na humanitárnu pomoc. Podľa AFP si nemôžu ani upiecť chlieb, pretože boje poškodili elektrickú sieť a opravári sa do ostreľovaného tábora neponáhľajú. Problémy sú aj s vodou. Nie je vylúčené, že na uliciach sú zranení, ktorým nemá kto pomôcť ako aj mŕtvi, ktorých zase nemá kto odviezť.
Isté šance na aspoň dočasné zmierenie tohto stavu dávalo jednostranné prímerie, ktoré Fatah al-Islam vyhlásil včera popoludní.
Nechcení utečenci
Palestínčania tvoria asi desať percent libanonskej populácie a v krajine neboli nikdy príliš vítaní. Mnohí Libanončania ich obviňujú z toho, že práve oni pred 25 rokmi zatiahli krajinu do prvej vojny s Izraelom.
Dvanásť oficiálnych utečeneckých táborov tiež považujú za strediská islamského fundamentalizmu, vlády gangov a zaostalosti. Pravdou však je aj to, že Palestínčania v Libanone nemajú na rozdiel od ostatných cudzincov nárok na občianstvo, zdravotné a sociálne poistenie a nemôžu vykonávať viac ako 70 profesií. A to mnohí z nich žijú v krajine už takmer 60 rokov.
„Palestínski utečenci v Libanone sú na tom najhoršie zo všetkých utečeneckých populácií na svete,“ tvrdí Samar Assadová z Palestínskeho centra vo Washingtone.
Palestínčania majú z arabských krajín, do ktorých utiekli, automatické právo na občianstvo prakticky len v Jordánsku, ale aj tam už to je od druhej intifády problém palestínskeho povstania.
V ostatných krajinách ako Saudská Arábia, Irak, Egypt či Sýria sú viac-menej trpení za pomerne ponižujúcich podmienok.
Noví nepriatelia?
Analytici citovaní agentúrou AFP včera upozorňovali na to, že aj tak krehká libanonská vláda si „vyrába“ v utečeneckých táboroch ďalších nepriateľov.
Palestínske frakcie, ktoré sa dištancujú od Fatah al-Islamu, pohrozili celopalestínskym povstaním v Libanone. Ak by sa do pohybu dalo 400–tisíc ľudí, bol by to pre vládu Fuáda Sinioru skutočne vážny problém.
Po libanonských šiitoch a časti kresťanov by sa proti nemu postavila ďalšia početná skupina. Aktuálne prestrelky navyše ukazujú, že v táboroch je dostatok munície aj ochotných bojovníkov.
Ak by zovretie palestínskych civilistov trvalo dlho, dostal by sa Bejrút do konfliktu s ostatnými arabskými krajinami, ktoré sa rady zastávajú palestínskej veci.
Situácia je z imidžového hľadiska nepríjemná aj pre Izrael, lebo obracia pozornosť sveta na problém palestínskych utečencov. To všetko v čase, keď Izrael podniká vojenské akcie v pásme Gazy plnom utečeneckých táborov.
