Jeho meno sa už roky spája s Jánom Slotom. Zoznámili sa pred pätnástimi rokmi, keď ho išiel na radnicu požiadať o byt.
Denníku SME poskytol rozhovor podnikateľ GEORGE TRABELSSIE.
Váš otec pochádza zo Sýrie, mama je Slovenka. Čím sa cítite viac?
„Narodil som sa v Žiline, moja rodná krajina je Slovensko. Otec sem prišiel v rámci dohody sýrskej vlády a RVHP o výmennom pobyte študentov. Podmienkou bolo, že po skončení školy sa vráti do Sýrie, a odrobí si v štátnom podniku trojnásobok štúdia. V Sýrii som aj maturoval, od vysokej školy však žijem na Slovensku.“
Kde sa vám žije lepšie?
„Nedá sa to porovnať, Blízky východ je iný svet. Vzišli z neho všetky kultúry, keď idete po ulici, počujete 20 svetových jazykov. V Sýrii síce vládne režim trošku tvrdšej ruky, ale inak je to bezpečná krajina. V ústave je zakotvená rovnosť medzi mužom a ženou, v parlamente môžu pôsobiť všetky náboženské či národnostné skupiny. Pokojne by som tam žil.“
Stretli ste sa na Slovensku s predsudkami, nenávisťou voči cudzincom?
„Nie. Ani nepoznám nikoho, kto by mal takýto problém. A to mám priateľov aj medzi černochmi či Ázijcami. Slovensko a obzvlášť Žilinu vnímam ako multikultúrnu spoločnosť, väčšina je tolerantná. Na Kysuciach veľa prebrali od nemeckých investorov, uvidíme, ako to bude s Kórejčanmi. Skôr mi prekáža, že na Slovensku sa to preháňa s právami národnostných menšín.“
Myslíte úvahy o autonómii, o ktorých hovoria niektorí politici SMK?
„Slovensko je súčasťou Európskej únie, máme spoločné hranice – čo by nám priniesla autonómia? Okrem toho, Maďari predsa môžu používať svoj jazyk, majú školy. To, že by mali dobre ovládať aj slovenčinu, je pre nich len plus. Takisto sa mi nepáči, keď niekto otvára Benešove dekréty.“
Teraz hovoríte ako politik SNS, za ktorú ste dokonca kandidovali v komunálnych aj v regionálnych voľbách. Čím vás oslovila?
„Je hanbou národa, ak nevie spievať svoju hymnu. Keď ju spievajú pred spaním deti v Amerike, je to nacionalizmus? Národné povedomie je o tom, že keď vyhrajú Česi futbalový či hokejový zápas, vyjdú s vlajkami na ulicu.“
To bolo aj na Slovensku, keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji.
„V poriadku, ale prvá reakcia hokejového komentátora bola: toto už najbližších desať rokov neuvidíme. Slovákom chýba viac sebavedomia, v škole deti nevychovávajú k väčšej hrdosti na vlastnú históriu. Nevedia, že sme národ, ktorý vymyslel padák, že sme mali prvú banskú univerzitu.“
Neprekážajú vám Slotove výpady proti Maďarom či Rómom?
„Nesúhlasím so všetkým, čo hovorí, hoci je evidentné, že tých vulgarizmov a extrémnych postojov je čoraz menej. Od istého momentu je politika SNS výrazom slovenského patriotizmu.“
Zrejme len pod tlakom európskych socialistov.
„Myslím, že ide skôr o prirodzený vývoj – nevymedzovať sa voči niekomu, ale byť hrdý na to, čo sme dosiahli. Slota priniesol na Slovensko najväčšiu investíciu v rámci Európy. Kia nie je zásluha Ruska ani Dzurindu.“
Rusko by sa asi ohradil.
„Pokojne. Viem, čo sa dialo, bol som pri prvých aj pri posledných rokovaniach.“
Ako ste sa tam dostali?
„Som majiteľom žilinského letiska, čo bol dosť podstatný moment pri rozhodovaní o budúcej investícii. Kia navyše uvažovala, že pôjde do Košíc. Pozemky v Žiline im ponúkol Slota.“
Odkedy sa poznáte?
„Pätnásť rokov. So Slotom sme priatelia, akceptujem 90 percent jeho názorov na politiku aj na život. Možno je niekedy impulzívny, nehodnoťme však ľudí podľa rečí, ale podľa skutkov. Slota je podobne ako ja pragmatik, ktorý vytvoril veľa nových pracovných miest.“
Ako ste sa zoznámili?
„Keď som sa usadil v Žiline, išiel som ho na radnicu požiadať o byt.“
Ako to dopadlo?
„Vyhovel mi. Páčilo sa mu, že nejaký zahraničný Slovák sa chce vrátiť domov. Začiatkom 90. rokov chcel ísť každý zarábať do Kanady či do Ameriky.“
Tykáte si?
„Ja neviem vykať. Angličtina ani arabčina nepozná vykanie. (Smiech.)“
Je evidentné, že vy ani Slota nepatríte medzi chudobných. Na rozdiel od vás však nemôže ako verejný činiteľ podnikať. Napriek tomu sa zdá, že si roky žije nad pomery. Máte na to nejaké vysvetlenie?
„Neviem to posúdiť, nepoznám jeho skutočné príjmy.“
Poslanec mestského zastupiteľstva v Žiline Dušan Maňák však tvrdí, že spravujete Slotov majetok.
„Ak sa mi neospravedlní, zažalujem ho. Nepodnikám tu 18 rokov, aby niekto povedal, že som správca niečieho majetku. Keď sa neobháji, zaplatí a ja si možno kúpim ďalšie auto.“
Vlastníte žilinské letisko. V čase, keď bol váš priateľ Slota primátorom, ste dostávali zaujímavé zákazky. Zhoda okolností?
„Aké zákazky máte na mysli?“
Vaša firma napríklad v Žiline vyberá – na návrh Jána Slotu – parkovné. Inde to robí mesto.
„To, že na Slovensku to funguje takto, neznamená, že je to v poriadku. V únii vyberajú 80 percent parkovného súkromné firmy. Okrem toho, tie peniaze idú do mestskej pokladnice, keďže samospráva má v tej firme určitý podiel.“
Formálne idú najskôr do mestskej pokladnice, odtiaľ však putujú späť do vašej firmy a nadácie Spoločne pre región, ktorú ovládate. Čo z toho má mesto?
„Predovšetkým majetok v hodnote 62 miliónov korún. Je to málo? Je síce pravda, že časť peňazí, ktoré idú do rozpočtu samosprávy, sa vráti späť – na prevádzku, mzdy, upratovačky, hliadky. Také bolo rozhodnutie vedenia Žiliny. Nemám však problém dohodnúť si s mestom, ktoré má v parkovacej spoločnosti 25 percent, iný pomer – za predpokladu, že mi zaplatí investície.“
Nemohlo by to rovnako robiť mesto bez asistencie súkromnej firmy?
„V poriadku, môžeme sa vrátiť aj do komunizmu. Žilina ani iné mestá nemajú peniaze na vybudovanie parkovacích miest. Keby to samospráva neurobila takto, po príchode firiem ako Kia by sme nemali kde stáť.“
Po komunálnych voľbách vyšlo najavo, že Slota predal pred odchodom z funkcie žilinskú športovú halu. Za 112 miliónov korún, hoci len pozemky pod halou majú oveľa vyššiu hodnotu. Získala ju spoločnosť Antrade právnika Michala Krnáča, s ktorým figurujete v orgánoch šiestich firiem. Krnáč povedal, že prostredníctvom spomínanej firmy len zastupuje svojho klienta. Nie ste skutočným vlastníkom haly vy?
„Nie. Minulý rok v decembri prišiel za mnou môj dlhoročný kamarát i právnik Mišo Krnáč s tým, že môže kúpiť od mesta športovú halu. Povedal mi aj meno svojho klienta, ktoré nemôžem konkretizovať. Krnáč chcel, aby som mu požičal na halu peniaze. Vyhovel som mu – za štandardný úrok a podiel zo zisku. Na halu bolo zriadené aj záložné právo v prospech SAD Žilina, ktorú vlastním. Je však možné, že sa napokon stanem vlastníkom haly, keďže Krnáčovi odstúpil investor, takže si zrejme uplatním záložné právo.“
Vy ste nevedeli, že Slota predáva halu?
„Vedel. Mesto dalo na to súhlas už v apríli 2006.“
Prečo ste ju nekúpili priamo?
„Nemal som záujem.“
Čo urobíte, keď ju získate?
„Neviem, ale asi tú haraburdu predám.“
Nechce sa mi veriť, že to takto nebolo dohodnuté vopred.
„Určite nie. Veď keby som chcel, kúpim halu už pred voľbami.“
Spájalo by sa to priamo so Slotom.
„To je najmenej. Keď chcem zarobiť, netrápi ma, čo píšu noviny. Je paradoxné, že ak tú halu získam, tak za súčasného primátora Harmana. (Smiech.)“
Ovládate aj Slovenskú investičnú a realitnú spoločnosť (SIRS), ktorá sprivatizovala žilinskú a trenčiansku SAD...
...obidva podniky som sprivatizoval za vlády Mikuláša Dzurindu. Mám tam 60 percent, štát vlastní zvyšných 40.“
Nominanti tejto koalície vo FNM, ktorý riadi Slotov človek, však nedávno schválili presun nehnuteľného majetku oboch „sadiek“ do ich dcérskej spoločnosti SIRS Development. V tejto súvislosti sa hovorí o skrytej privatizácii.
„Nič také. Rovnakým spôsobom vyčlenili správu majetku všetky podniky, kde vstúpil strategický investor – elektrárne, plynárne, vodárne. Je to štandardný spôsob riadenia takýchto firiem aj v rámci Európskej únie.“
Mesto predalo vašej firmena návrh Jána Slotu aj pozemky v centre Žiliny, na ktorých je autobusová stanica. Koľko ste za to zaplatili?
„27 miliónov za 17tisíc štvorcových metrov, čo je asi 1600 korún za meter. Okrem toho, v 90. rokoch dostalo mesto tie pozemky od žilinskej SAD za korunu. Teraz má 27 miliónov, v čom je problém?“
Realitné kancelárie predávajú takéto pozemky minimálne za dve až tri tisícky.
„Dobre, ale je tam záväzok, že na tomto území bude zachované autobusové nástupište.“
Vlastníte aj pozemky pod autobusovými zastávkami v Bytči. Na polovici územia však stojí Billa. Nedopadne to rovnako aj v Žiline?
„Aj v Žiline chceme stavať obchodný dom, o tom je predsa podnikanie.“
Nie je to v rozpore s podmienkou o zachovaní autobusovej dopravy?
„Nástupištia zostanú. Keby to nebolo v poriadku, súčasný primátor by sa určite ozval.“
Už vám schválil stavebné povolenie?
„Nie, zrejme to skúmajú, ale nemyslím si, že porušujem zákon.“
Na koľko odhadujete svoj majetok?
„O tom nebudem hovoriť, ale darí sa mi dobre.“
Z čoho najviac profitujete?
„Z nehnuteľností.“
Ako ste zarobili prvé peniaze?
„Pred 18 rokmi som začal dovážať pomaranče a cesnak, neskôr topánky, spodnú bielizeň, klobúky.“
Takto sa dajú zarobiť milióny?
„Prečo nie? Začiatkom 90. rokov boli ľudia hladní po akomkoľvek tovare. Lacno kúpite, potom to predáte. Navyše som nerozhadzoval, prvé drahšie auto som si kúpil po ôsmich rokoch podnikania. Dnes zamestnávam tritisíc ľudí. Jednoducho som sa chytil šance, ktorá išla okolo. Ten, kto ju nevidí, sedí v krčme a chľastá. Kto ju vidí, zarába. Štandardný kapitalizmus.“
Volili ste SNS?
„V každých voľbách. Som pravicovo a národne orientovaný.“
Táto vláda vám potom vyhovuje.
„Nie som zaujatý, vďaka Dzurindovi, Miklošovi a ďalším máme najlepšiu daňovú sústavu v Európe. Som však za to, aby tu bola sociálnejšia politika ako za bývalej vlády. Na druhej strane sa mi zježili vlasy, keď sa v rámci diskusie o Zákonníku práce uvažovalo, že odborári budú môcť zastaviť výrobu.“
S ktorými politikmi máte lepšie vzťahy?
„So všetkými primátormi miest či županmi v regiónoch, kde podnikám. Veľmi dobre som poznal Jirka Malchárka, poznám aj ministra Mikolaja, poslancov parlamentu. Mimochodom, Dzurindov svokor je mojím dedom. Nikdy som ho však nevidel. (Smiech.)“
Máte ešte ambície v politike?
„Neviem to vylúčiť, ale skôr nie. V komunálnych a regionálnych voľbách som kandidoval najmä preto, aby som si vyskúšal, ako reagujú ľudia na cudzinca s neštandardnou vizážou, ktorý sa nevozí na škodovke, pričom v médiách je vykresľovaný prevažne negatívne.“
Neuspeli ste.
„Síce som neprešiel, ako nezávislý som však počtom hlasov skončil na druhom mieste kandidátky SNS. Pre mňa je to signál, že ma ľudia prijali.“
Chytil som sa šance, ktorá išla okolo. Ten, kto ju nevidí, sedí v krčme a chľastá. Kto ju vidí, zarába. Štandardný kapitalizmus.
