Po troch rokoch sa včera Srbsko dočkalo verdiktu v kauze atentátu na Zorana Djindjiča. Bývalého srbského premiéra zastrelili v marci 2003, keď vychádzal z úradu vlády v Belehrade.
Hlavným aktérom jeho vraždy súd vymeral 40 rokov. Ďalších desiatich obvinených, vrátane piatich na úteku, odsúdil na nepodmienečné tresty od 8 - 35 rokov. Odsúdení tvrdia, že sú nevinní. Ešte sa môžu odvolať.
Miloševičove deti
„Všetko pripravil Ulemek, Jovanovič strieľal,“ povedala včera predsedajúca sudkyňa Nata Mesarevičová. „Vražda Djindjiča bola politická vražda riadená proti štátu,“ citovali ju svetové agentúry.
Jovanovič, bývalý zástupca veliteľa policajnej Jednotky špeciálnych operácií, tvrdí, že Djindjiča zabil, aby ochránil „svojich ľudí“ pred vydaním do Haagu. Iniciátor atentátu, jeho šéf Milorad Ulemek, známy ako Legija (Legionár), vinu nepriznal. Väčšina z 12 odsúdených pôsobila v mafiánskom klane Zemun, nazvanom podľa belehradského sídliska. Viacerí z nich boli aj príslušníkmi polovojenských jednotiek exprezidenta Slobodana Miloševiča, známych ako červené barety. Vraždou prozápadného premiéra podľa obžaloby chceli vrátiť moc kruhom lojálnym Miloševičovi.
Zoran Djindjič, pôvodne profesor filozofie, bol prvým demokraticky zvoleným premiérom po páde Miloševiča a popredným reformátorom obľúbeným na Západe. Prelomil medzinárodnú izoláciu, ktorej čelilo Srbsko počas Miloševičovho režimu v 90. rokoch.
V roku 2001 sa stal prvým nekomunistickým premiérom od druhej svetovej vojny. Srbi verili, že diktatúra sa skončila demokraticky a krajina sa približuje Západu. Zároveň si však pohneval nacionalistických obyvateľov. Neodpustili mu, že Miloševiča, obžalovaného z vojnových zločinov, vydal hneď rok po nástupe trestnému tribunálu v Haagu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Nacionalistické kruhy ho značili za zradcu.
Neskôr Djindjič kritizoval haagsky tribunál, ktorý nazval divadlom. Miloševič totiž využil možnosť obhajovať sa sám, aby zdržal svoj proces a zároveň spochybnil cez televízne obrazovky legitimitu súdu. Svojho rozsudku sa nakoniec nedožil. Zomrel vlani na infarkt vo svojej cele.
Obeť mafie
Nepriateľov však mal aj medzi organizovaným zločinom. Voči zemunskému klanu Ulemeka presadzoval tvrdé opatrenia, čo sa mu stalo osudným.
Pár týždňov pred atentátom vyhlásil, že je naivné myslieť si, že jeho zabitie dokáže zničiť demokratizačný proces. „Ja nie som proces, ten bude pokračovať aj bezo mňa,“ povedal pre denník Glas Javnosti. To sa však zatiaľ Belehradu veľmi nedarí.
Vláda Vojislava Koštunicu stále nevydala Haagu Ratka Mladiča, ktorý sa pre spravodlivosťou ukrýva na slobode. ICTY ho považuje za hlavného vinníka srebrenickej masakry, pri ktorej zomrelo vyše sedem tisíc Bosniakov. Podľa šéfky belehradského Helsinského výboru Sonjy Bisetko týmto mimoriadne dôležitým procesom ešte zďaleka zúčtovanie s temnou minulosťou v Srbsku neskončilo.
