Maldini (nar. 29. 6. 1968 v Miláne) v prvom ukazovateli vyrovnal rekord slávneho ľavého krídelníka Realu Madrid Fransisca Genta. V druhom o jeden titul za Španielom zaostáva.
Dve fotografie
V jednej z kancelárií AC visí zažltnutá čiernobiela fotografia z roku 1963. Britská kráľovná odovzdáva vo Wembley pohár za víťazstvo v Európskom pohári majstrov (dnes Liga majstrov) kapitánovi AC Miláno Cesaremu Maldinimu, Paolovmu otcovi.
Vedľa je ďalšia. Už farebná – déja vu po 40 rokoch. V Manchestri 2003 zdvihol trofej Paolo. V Lige majstrov vyhral už trikrát predtým, prvý raz však mal kapitánsku pásku.
Trénerom bol vtedy i predvčerom Carlo Ancelotti, asistentom Mauro Tasotti. Pri víťazstvách AC 1989, 1990, 1994 Maldiniho spoluhráči.
Paulova kariéra je až filmovým príkladom vernosti jedným farbám. Taliani nevynechajú pri mene Maldini prívlastok: Cuore di Milano – srdce Milána.
Dvadsaťdva rokov
Paolo hral prvý zápas v najvyššej talianskej súťaži za AC v januári 1985 proti Udine. Odvtedy nastúpil v červeno-čiernych farbách lombardského klubu dovedna v 952 zápasoch, v Lige majstrov (aj s predchodcom EPM) v 133 stretnutiach. Za dvadsaťdva rokov!
Najlepší hráč sveta 1994 na internetovej stránke paolomaldini. com spomína, že držal palce (a stále drží) Juventusu. „Zasiahol otec. Dal ma do milánskeho dorastu k Fabiovi Capellovi. Urobil dobre, nikdy som nemal extra príčinu AC opustiť.“
Pokračuje
Od stredy večer svieti na tejto stránke Paolovo vyznanie: „Keď som začínal, napísal som si do chlapčenského denníka príbeh. Dnes (po víťazstve nad Liverpoolom 2:1) šťastne hovorím – skutočnosť je krajšia ako ten detský výmysel.“ Maldini chcel po tejto sezóne skončiť. Rozhodnutie o rok posunul.
„Zavesiť kopačky na klinec? Nie, chcem si opäť zahrať o Európsky superpohár, Interkontinentálny pohár a potom vyhrať Ligu majstrov,“ cituje denník La Gazzetta dello Sport kapitánove slová z Atén.
Rekordér
Maldini je taliansky rekordér v počte reprezentačných štartov, za národný tím nastúpil 126-krát. Bronzový (1990) a strieborný medailista (1994) z MS, strieborný z ME (2000) sa rozlúčil s azúrovým dresom pred tromi rokmi. V tomto nepovolil, hoci ho prehovárali. „Človek robí občas aj zlé rozhodnutia, ale teším sa z titulu, akoby som hral. V kútiku duše, prirodzene, ľutujem,“ priznal po tom, ako sa Taliani stali majstrami sveta 2006.
Dve časti života
Obyvateľ mondénneho Milána delí svoj život na dve časti, pred a po narodení prvého z dvoch synov. Starší Christian má jedenásť, mladší Danielle o štyri menej.
Oženil sa s modelkou venezuelsko-talianskeho pôvodu Adrianou Fossovou.
Skončil so svojou obľúbenou zábavou, v talianskom rádiu 105 robil dídžeja. Bol uznávaným raperom, nevyhýbal sa nočnému životu. Teraz trávi voľný čas s manželkou, najradšej pri večeri v luxusnej reštaurácii.
Výkonný šéf AC Adriano Galliani vyhlásil: „Keď Paolo skončí, jeho dres s číslom 3 bude nedotknuteľný.“
Paolo mu oponuje: „Dúfam, že ho vytiahnu, keď môj Christian nastúpi prvý raz za áčko.“ Starší zo synov je oporou prípravky AC.
