KODAŇ, BRATISLAVA. "Prišiel čas vyložiť karty na stôl," povedal včera v Kodani pred televíznymi kamerami bývalý skvelý dánsky cyklista Bjarne Riis. "Dopoval som. Užíval som EPO."
Pred jedenástimi rokmi ho v Paríži oslavovali ako nástupcu fenomenálneho Španiela Miguela Induraina, ktorý vyhral päť predošlých ročníkov etapových pretekov sveta. "Žlté tričko skladujem v škatuli v garáži. Ak ho chcete, môžete si ho vziať. Už pre mňa nič neznamená," tvrdí dnes 43-ročný víťaz Tour de France 1996. "Erytropoetín bola denná súčasť života cyklistu."
"Konečne padol múr mlčania," potešil sa šéf pretekov Christian Prudhomme.
Riis skončil cyklistickú kariéru v roku 2000 a dnes je športovým riaditeľom dánskeho tímu CSC. Po prepuknutí dopingového škandálu okolo španielskeho lekára Fuentesa sa neváhal rozísť s talianskou hviezdou Ivanom Bassom, ktorý v nej lietal. Ešte minulý mesiac však odmietal potvrdiť obvinenia, ktoré na obdobie jeho kariéry vzniesol belgický masér Jef d'Hont.
"Klamal som, chcem sa za to ospravedlniť," povedal včera. Priznal, že v rokoch 1993 - 1998 užíval erytropoetín (EPO), ktorý stimuluje produkciu červených krviniek a výdatne pomáha vo všetkých vytrvalostných športoch. "EPO bola pre nás bola zázračná droga," potvrdil pred pár dňami Nemec Rolf Aldag, bývalý amatérsky majster sveta a Riisov aj Zabelov kolega: "Pichal som si ho na rameno, ale na tetovanie, takže modriny nemohli kolegovia vidieť." Ani Riis nikoho nezašil. "Kupoval som si EPO sám a sám som si ho aj dával."
EPO figuruje na zozname zakázaných látok už dávno, ale odlíšiť jeho umelé dodanie do organizmu od prirodzenej produkcie tela dokážu antidopingové laboratóriá až od roku 2000. "Priznať, že brali EPO, lebo vtedy sa nedalo odhaliť, nepokladám za dostatočné ospravedlnenie," tvrdí nemecký olympijský šéf Thomas Bach. Skritizoval vedenie T-Mobile, že je ochotné ďalej spolupracovať s Aldagom. Bývalá šéfka nemeckej cyklistiky Silvia Schenková pritvrdila: "Taký notorický klamár ako Aldag" by podľa nej nemal ostať v nijakej funkcii." Problém je, že viacerí z tých, ktorí priznali pravdu, sú dnes na vedúcich postoch stajní. Generálnu amnestiu pre tých, ktorí sa priznali, však politici aj funkcionári odmietajú.
Víťaz Tour 1997 Nemec Jan Ullrich sa k ničomu nepriznal, ale v Nemecku mu hrozí súd. A čo lanský víťaz Tour Američan Floyd Landis, obvinený z dopingu, ktorý bude po desaťdňovom prerokúvaní prípadu pred senátom Americkej arbitrážnej asociácie najmenej mesiac čakať na rozsudok? Nemá inú možnosť, ako ďalej zatĺkať. Dopingové hriechy sa v zmysle predpisov Svetovej antidopingovej agentúry premlčiavajú až po ôsmich rokoch.
Stĺpček Mariana Šimu
Donaha
Svetová cestná cyklistika sa za pár dní obnažila až donaha. Dopingové pozadie minulých úspechov, ktoré bolo verejným tajomstvom, sa pre samých jazdcov stalo takou ťarchou, že sa jej potrebovali zbaviť a začali priznávať farbu. Lavínu spustil Nemec Bert Dietz, poctivý nosič vody, ktorý na Tour de France pomohol k triumfu Dánovi Bjarne Riisovi, aj krajanovi Janovi Ullrichovi. Po ňom sa priznali ďalší. Aj Erik Zabel, prvý z tých, čo sú ešte aktívni. Ešte stále to však nebola celá pravda. "Všetci vedia viac," napísal denník Franfurter Allgemeine Zeitung. Už je. Riis včera priznal, že dopovanie "bola súčasť denného života cyklistu". Viac sa priznať nedá. Stačí dopovedať. Odcitovať právnika Petra-Michaela Diestela: "Jazdiť 40-kilometrovou rýchlosťou cez Pyreneje a zodvihnúť 250 kilogramov sa bez stimulácií nedá." Kým v televízii nevyslovil túto vetu, bol Ullrichovým advokátom. Vzápätí ho odvolal. Takmer všetci z niekdajšieho tímu Telekomu sa už priznali. Len ich kapitán Jan Ullrich ďalej zatĺka. Už musí byť na posmech aj sám sebe.
