BRATISLAVA. Pozdĺž slovenských ciest a diaľnic sa týčia tisíce reklamných pútačov. Mnohé z nich sú dokonca postavené načierno. Dopravní experti, krajinní architekti i ekológovia pritom varujú, že bilbordy a ich zväčšeniny (bigbordy, megabordy, gigabordy) ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a narušujú ráz krajiny.
Bilbordové spoločnosti naopak tvrdia, že negatíva pútačov pri cestách sa preceňujú. Seriózna štúdia, ktorá by preukázala vplyv pútačov na bezpečnosť premávky a ráz krajiny, však doteraz na Slovensku nebola spracovaná.
Mnohé stoja načierno
Kým v susedných Čechách sa na tému pútačov pri cestách vedú vášnivé spory a v niektorých krajinách Európskej únie sú dokonca celkom zakázané, u nás je ticho.
Pútače lemujú cesty aj napriek tomu, že Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, ministerstvo dopravy i polícia zhodne tvrdia, že aspoň pri cestách vyšších tried by byť nemali. Ich umiestňovanie v takzvaných ochranných pásmach diaľnic a ciest pre motorové vozidlá dokonca zakazuje zákon.
„Napriek zákazu sú v ochranných pásmach umiestnené reklamné, informačné a propagačné zariadenia bez povolení, zväčša na základe stavebných povolení vydaných stavebným úradom príslušnej obce,“ priznáva hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík. „Odstránenie reklamných zariadení je veľmi problematické. Účinným riešením by bola zmena legislatívy, kde by bola definovaná povinnosť správcu pozemnej komunikácie odstrániť každé zariadenie nachádzajúce sa v ochrannom pásme na náklady zodpovedného,“ dodáva. Ministerstvo podľa neho uvažuje aj o zásadnom obmedzení umiestnenia bilbordov aj za ochrannými pásmami a v zastavanom území.
Pripravujú štúdiu
Zámer ministerstva sa nepáči reklamným agentúram. Výkonný riaditeľ Asociácie vonkajšej reklamy Rudolf Adamčík hovorí, že negatívny vplyv na bezpečnosť premávky doteraz nikto nepreukázal.
„Čím ďalej budeme panely vytláčať zo zorného poľa vodiča, tým viac sa bude otáčať a tým to môže byť nebezpečnejšie,“ hovorí. Asociácia sa preto rozhodla zadať Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline vypracovanie výskumu, ktorý by preukázal, aký vplyv na vodičov pútače v skutočnosti majú.
Podobný názor má aj majiteľ prešovskej bilbordovej firmy Anko Pavol Anderko. „Vodič má najmä sledovať cestnú premávku. Keď pôjde po chodníku pekné dievča, tak bude tiež nebezpečné pre dopravu? A zakážeme im potom nosiť krátke sukne?“
Dopravní odborníci nepochybujú
Dopravní experti však o negatívnom vplyve pútačov nepochybujú.
František Kocúr z Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovorí, že reklamy môžu na úkor dopravných značiek odpútavať pozornosť vodiča. „Veľmi záleží na ich frekvencii, vzdialenosti od cesty a veľkosti,“ myslí si.
Odborník na bezpečnosť cestnej premávky Ján Kadúc tvrdí, že bilbordy by mali byť orientované tak, aby boli určené len pre spolujazdcov. „Nemali byť v ochrannom pásme vozovky, nemali by byť kolmo na cestu, ale súbežne s ňou.“
Viceprezident slovenského automotoklubu Milan Černák zasa upozorňuje, že mnohé pútače sú osvetlené a vodič sa na ne môže fixovať ako na pevný bod. „Veľmi nepríjemný je aj odraz vysvieteného bilbordu v spätných zrkadlách,“ dodáva.
V Čechách pútače nechcú
Emotívna diskusia o vplyve pútačov na premávku a krajinu sa pred časom viedla aj v českých médiach.
Hovorca tamojšieho ministerstva dopravy Karel Hanzelka povedal, že jej výsledkom sú dve protichodné štúdie. „Jednou z najčastejších príčin nehôd na diaľnicach je nevenovanie sa riadeniu vozidla. Aj preto sa prikláňame skôr k štúdii, ktorá negatívny vplyv bilbordov na bezpečnosť pripúšťa,“ povedal.
Českí zákonodarcovia rozšírili ochranné pásmo pri diaľniciach na 250 metrov, pri nových úsekoch diaľnic ministerstvo výstavbu pútačov dokonca nepovoľuje vôbec.
Kde bilbordy byť nemôžu
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na diaľnicach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach okrem odpočívadiel je zakázané umiestňovať reklamné, informačné a propagačné zariadenia.
Aké sú pokuty
Cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uložia pokutu do 1 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak umiestni reklamné,
informačné a propagačné
zariadenia na diaľnicach,
cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach (okrem odpočívadiel).
Kto má príjemz bilbordov
Majiteľ bilbordu platí vlastníkovi pozemku pod ním, tie zväčša patria obciam alebo súkromným osobám. Slovenská správa ciest získala v roku 2006 za umiestnenie reklamných zariadení asi 800 000 Sk, Národná diaľničná spoločnosť vzhľadom na zákaz umiestňovať bilbordy v ochranných pásmach diaľnic takéto nájomné zmluvy uzatvorené nemá.
Stromy ustúpili megabordu
BRATISLAVA. Výstavbe nového megabordu pri diaľnici D1 medzi Sencom a Trnavou padli za obeť desiatky stromov.
Reklamný pútač pritom sľubuje „veľkolepý vizuálny zážitok“ s LCD televízorom Samsung, na ktorého obrazovke sa paradoxne vypína košatý strom. Denník SME na to upozornil bloger .
Reklame s obrázkom stromu musel ustúpiť rad mladých stromov, ktoré prekážali výhľadu na pútač z diaľnice. Podľa vedúcej katedry záhradnej a krajinnej architektúry Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ľubice Feriancovej svedčí takýto prístup o „necitlivosti a barbarstve“.
Spoločnosť Samsung hovorí, že ide o nešťastnú náhodu. „Vizuál bol pripravený dávno pred samotným odsúhlasením miesta výstavby megabordu. V súvislosti s touto nešťastnou zhodou okolností pripravujeme zmenu samotného vizuálu,“ povedal Michal Rajninec zastupujúci spoločnosť. Podľa neho navyše nešlo o cielený výrub stromov, ale o iba „o úpravu ich korún“. „Spoločnosť Samsung v žiadnom prípade nechce realizovať svoju marketingovú komunikáciu na úkor a za cenu poškodzovania životného prostredia,“ tvrdí Rajninec.
Ochranárka Katarína Šimončičová je naopak presvedčená, že stromy boli zrezané necitlivo a došlo k ich „hrubému estetickému poškodeniu“. „Bol porušený zákon a stavebník by mal dostať pokutu,“ tvrdí.
Alexander Bádovský zo spoločnosti Vitoloil, ktorá megabord stavala a stromy zrezala, však hovorí, že išlo iba o bežnú údržbu zelene a povolenie nepotrebovali. Priznáva však, že stromy zrezali na základe zmluvy so Samsungom tak, aby neprekážali vo výhľade na pútač. „Inak by nemalo zmysel reklamu robiť na tom mieste,“ hovorí. O všetkom vraj ústne informoval aj starostu Blatného, na území ktorého sa megabord nachádza.
Ten to však popiera. „Povoľovali sme len stavbu megabordu, o výrube stromov neviem nič,“ povedal starosta obce Milan Šarmír. Situáciu plánuje preveriť.
O zrezaní stromov nevedeli ani pracovníci obecného stavebného úradu v Blatnom a Obvodného úradu životného prostredia v Senci. „V najbližších dňoch urobíme obhliadku a potom rozhodneme. Ak bol zákon porušený, hrozí stavebníkovi pokuta až do výšky milión korún,“ povedal.
(mp)
