BRATISLAVA. Princíp spočíva v tom, že vy si požičiate peniaze od nejakej banky, 70 percent z toho vložíte do spoločnosti a zvyšok si necháte. Spoločnosť potom bude uhrádzať vaše mesačné splátky a vy by ste nemali platiť nič.
Raif Finance to uvádza na svojej internetovej stránke na príklade: „Potrebujete 30-tisíc korún. Naša spoločnosť vám zariadi úver vo výške 100-tisíc, z toho našej spoločnosti dáte 70-tisíc a vy si ako odmenu ponecháte 30-tisíc korún. Úver je veriteľom poskytnutý na 48 mesiacov, počas tejto lehoty naša spoločnosť za vás hradí mesačné splátky úveru. Naša spoločnosť vám každý mesiac posiela potvrdenie o úhrade splátky.“
Pyramídová hra
Podľa bankového odborníka, ktorý nechcel byť menovaný, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o pyramídovú hru. Všetko podľa neho totiž nasvedčuje tomu, že úspech podnikania je podmienený rastom počtu ľudí. „Spoločnosť bude schopná uhrádzať mesačné splátky dovtedy, kým bude mať dosť klientov, bude žiť z ich vkladov. Šancu zarobiť majú iba tí, ktorí sa zapojili prví,“ povedal.
Samotná spoločnosť to úplne odmieta. „Pôjde o nízke počty klientov, rádovo v desiatkach, my si ich vyberáme podľa ich serióznosti. Peňažné sumy teda tiež nebudú veľké, s pyramídovou hrou to preto nemá nič spoločné,“ povedal generálny riaditeľ Raif Finance Richard Vassiov. Vklady vraj firma použije na investovanie a ďalšie pôžičky. „Napríklad investujeme do amerických hypoték,“ povedal.
Zaujímalo nás, prečo si teda firma nepožičia potrebné peniaze sama, ale úver napíše na ľudí. „Chceme takto pomôcť občanom, ktorí by mali problém úver získať. Tie peniaze my nepotrebujeme, ešte ani nevieme, či sa to na Slovensku spustí,“ povedal Vassiov. Pracovníčka firmy zodpovedná za klientov z bratislavského regiónu nám však ochotne poslala potrebnú zmluvu a tvrdila, že peniaze možno získať zhruba do dvoch týždňov.
Úver je na občanovi
Hlavný „háčik“ je v tom, že spoločnosť môže pomerne ľahko prestať uhrádzať mesačné splátky. Úverový vzťah má totiž banka s klientom, a nie so spoločnosťou. „Tá ručí len do výšky základného imania, teda do hodnoty 200-tisíc korún,“ konštatuje Juraj Karpiš z Ekonomického inštitútu INESS. V prípade vysokých záväzkov, ktoré nebude firma schopná plniť, jednoducho skrachuje a plnenie záväzku bude na občanovi.
Raif Finance skoro ironicky vložil do zmluvy o úvere zadarmo časť, že „klient je oprávnený zmluvu vypovedať v prípade troch neuhradených splátok zo strany spoločnosti“. Tým totiž nič nezíska, platiť úver bude musieť on.
Ekonóm Karpiš tvrdí, že je viac možností, ako by firma vedela profitovať a nemusí to byť len pyramídová hra. „Môžu využívať väčšiu bonitu klienta, aby získali úver s nižším úroku. Tieto peniaze, ktoré klient vloží do ich spoločnosti potom môžu ďalej požičiavať za vyššie úrokom,“ povedal. „Vyzerá to však neštandardne. Ľudia by mali byť opatrní vždy, keď im niekto sľubuje vysoký výnos. Tridsať percent nie je málo, dlhodobá priemerná historická výnosnosť akcií je 7 percent.“
Karpiš nevylučuje, že môže ísť o normálne a „čisté“ podnikanie. „Ja by som to však nepodpísal,“ povedal.
