valifikácie. Sú aj takí, ktorí so zraneniami odohrajú celú šnúru turnajov, doliečujú sa v jej priebehu, radšej obmedzia tréning.
Osobitnú kapitolu tvoria hráči, ktorí aj napriek zraneniu nastúpia, po pár gemoch zápas vzdajú a „skasírujú“ peniaze. Napriek tomu, že pravidlá ATP aj WTA hovoria o tom, že ak si je hráč vedomý svojho zranenia, nemôže nastúpiť a potom pre toto zranenie vzdať zápas. V takom prípade peniaze nemá dostať.
Ale sú cestičky, ako pravidlá obísť. Ak sa hráč tvári, že si spôsobil nové zranenie v úvode zápasu, alebo povie, že mu je nevoľno. To sa nedá nijako overiť. Stáva sa to najmä na Grand Slamoch, kde pre hráčov s nižším postavením je už len účasť v hlavnej súťaži obrovským finančným plusom, keďže majú hradený ešte aj hotel a stravu. Sú to čisté peniaze, na aké na menšom turnaji musia vyhrať aj niekoľko kôl.
Bola som svedkom, ako celé okolie hráča vedelo, že nastúpi iba na niekoľko gemov. Boli aj férovejší, ktorí aj keď s veľkým trápením, ale zápas odohrali do konca.
Pre mnohých je už len účasť v hlavnej súťaži Grand Slamu životným úspechom. Preň jazdia celý rok po turnajoch, veľakrát bez väčších zárobkov. Pri zvyšujúcich sa odmenách na grandslamových turnajoch je to konečne šanca zarobiť si. A tú si nechcú dať ujsť. A tak je na organizáciách ATP a WTA, aby tieto prípady riešili a postihovali.
Autor: Radka Zrubáková autorka je bývalá profesionálna tenistka
