Táto ojedinelá kniha spĺňa všetky odborné kritériá, no predstavuje pritom lektúru pre každého, kto má vzťah k našej literatúre.
Nie je to príručka typu publikácie Slovenská a česká literatúra na dlani, ktorá vyšla u nás roku 1999 a sú v nej iba prerozprávané obsahy diel jednotlivých autorov s ich stručným profilom. Ide skôr o slovník, podobný Macurovmu dvojzväzkovému Slovníku světových literárních děl z roku 1988, ktorý má analogickú skladbu hesiel, obohatenú o výpisky z rozoberaného diela.
Náš slovník zachytáva iba 20. storočie a je prísne výberový, lebo sa v ňom analyzuje len poézia a próza, iné žánre, žiaľ, chýbajú. Rozsah knihy však nedovoľoval, aby sa sem dostala aj dramatická literatúra, literatúra detská, humoristicko-satirická, sci-fi, literatúra faktu. To však kompenzujú iné lexikografické diela (napríklad Sliackeho Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež z roku 2005 alebo Mikulov Slovník slovenských spisovateľov z toho istého roku), či príslušné kapitoly v dejinách literatúry.
Výberovosť sa v slovníku uplatnila aj inak. Bolo dôležité zaradiť sem autorov minulých, diskriminovaných, prípadne z domáceho kontextu celkom eliminovaných (emigranti, katolícka moderna), na druhej strane bolo treba zvážiť, či sem patria typické produkty komunistického režimu (Lajčiak), ktorých tvorba by dnes mohla slúžiť len ako odstrašujúci príklad (mimochodom, Lajčiak tu nie je).
Iným problémom bol spôsob akceptácie a interpretácie tzv. protirečivých spisovateľov, ktorí boli jednak hlásnymi trúbami zvrátenej ideológie, no na druhej strane ich dielo má nepopierateľné umelecké kvality (Mihálik, Válek).
Autori a ich rozbory sa neuchyľujú ku kádrovacím narážkam, ale sú na vysokej profesionálnej úrovni, bez akademických floskúl a najmä s porozumením interpretujú básnické zbierky a prozaické diela. Uplatňuje sa tu podľa Chmelových slov z úvodu „vývinové aj aktuálne hľadisko“, čoho dôkazom je to, že v heslách sa cituje i dobová kritika, navyše, za každým heslom je obsiahly zoznam príslušnej literatúry, takže užívateľ má k dispozícií výdatný pramenný materiál.
Štruktúra hesiel a ich rozsah sa značne líšia – napríklad Kupcova Kniha tieňov zaberá až päť strán, kým Novomeského zbierky iba po dve, autori hesiel mali voľnú ruku aj pri ich kompozícii, čo je výhoda, lebo niekde bolo treba spomenúť širšie súvislosti, vrátane životopisných, inde zasa citovať z rozoberaného diela.
Ďalšou dobrou myšlienkou bolo, aby o dielach toho istého spisovateľa písali rozliční autori. Tým sa dosiahla pestrosť názorov i štýlov a prístupov. V slovníku mi však chýbajú niektorí spisovatelia: rozhodne tam patril Albert Marenčin, Pavol Rankov, Jana Juráňová, Vlado Bednár, uvažovať sa dalo o Svetloslavovi Veiglovi alebo Jožovi Nižnánskom.
Orientácii v tejto knihe pomôže register spisovateľov i register diel. Do záslužnej kalligramovskej edície má najbližšie pribudnúť Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia, čím sa naplnia Chmelove slová z úvodu knihy, že takýto slovníkový žáner „môže byť pendantom k dejinám literatúry starším i budúcim.“
