de čas zaspal, ale obchod so zabíjačkou prekvitá.
Eli Roth sa nazúrených reakcií nezľakol, naopak, slovenské reálie sa nabiflil ešte dôkladnejšie. A znovu, hneď v úvode filmu jeho hrdinovia otvorene hovoria: Chceš poriadnu zábavu? Tak musíš ísť na Slovensko!
Hot chicks vymenia hot spa
V prvej časti sa traja naivní Američania dali nalákať na domáce hot chicks, v druhej sa úlohy vymenia – na Slovensko cestujú tri naivné Američanky. Prekvapivo, nikto im nesľubuje skvelých mužov, ale wellness – hot spa, horúce liečivé pramene. (Už tu sa prejavuje, ako si dal Roth na reáliách záležať.)
Schéma sa vzápätí opakuje. Na začiatku sa v hosteli vynorí kvázi fešák, potom už len tučko s vrkočom v obleku a nakoniec zostanú iba kliešte a skalpely. Jaj, a ešte motorová píla.
Po prvej časti sme mohli hľadať útechu: hoci je film o Slovensku, aj nepozorný divák objavoval veľa odkazov na české reálie. Teraz však už niet kam uniknúť, toto už je naozaj slovenská realita (hoci znova nakrútená u susedov). Minule sme na stanici čítali Prachatice, teraz vystríha tabuľka v bezchybnej slovenčine: Nevstupovať.
Tublatanku a Team na diskotéke vystriedala autentická ľudová zábava pod hviezdami, ošúchaný osobák nahradil IC vlak. Akurát ten rómsky detský gang a stará telka na recepcii zostali nedotknuté. Ale žeby na Slovensku neboli? Proti tomu asi namietať nemôžeme.
Labužník Kňažko
No skúsme sa už konečne odosobniť. Ide o fikciu, aj keď je v nej použitá reálna krajina. Eli Roth nechcel nič iné, iba kasový trhák. Áno, jeho film je naturalistický a hnusný, ale fanúšikovia hororu presne to čakajú.
V tejto časti je viac po filmárskej stránke, Roth prepracoval estetiku – ponoril sa do mystiky ako Báthoryčka do čerstvej ženskej krvi. (Len mu uniklo, že Báthoryčka by s nepanenskou krvou čas nestrácala.) Už to nie je iba pubertálne odpilovanie údov, už v tom možno cítiť dômyselné remeslo, azda aj umenie. Dokonca pri príprave na jednu vraždu odznie nádherná ľudová pesnička – a úplne celá, a nahlas. (Akurát Rothovi uniklo, že ide o ľudovku pochádzajúcu z Moravy).
Aj hercom sa darí presvedčivo umierať, v prípade Milana Kňažka zabíjať. Hrá šéfa (karlovarskej) mafie, jeho verní mu ku káve nosia odpílené ľudské hlavy. Zvládol to ľavou zadnou, kto by na neho nebol pyšný?
Komplexy ani hnev by rozhodne neboli namieste. Vieme dobre, za čím chodia na Slovensko anglickí turisti a aké služby tu nájdu. Je sympatické, že Roth si nevymýšľa fiktívnu krajinu a tvrdí, že Slovensko je zábavnejšie ako zhúlený a promiskuitný Amsterdam.
Poučenie z Kazachov
A hlavne, spomeňme si na Borata. Z bezpečnej diaľky sme vtedy ľahko pochopili, že Sasha Baron Cohen sa nevysmieva Kazachom, ale Američanom.
Ani v Hosteli nevyznievajú Američania práve najinteligentnejšie. Skôr sa trápme nad tým, že film sa nemohol nakrúcať u nás, lebo ešte nemáme poriadne vybudovanú filmovú infraštruktúru. Alebo tým, že ani celosvetové premietanie prvého Hostelu sme nedokázali využiť a Slovensko po svojom spropagovať.
Tak, ako to spravili Kazachovia, keď písali články do svetových médií a lákali divákov na víkendové výlety.
Ale nevešajme hlavu. Hostel, časť II nám dáva druhú šancu.
