Úzke tematické zameranie 17. ročníka medzinárodného Festivalu spisovateľov, ktorý sa včera skončil v Prahe, je vykročením správnym smerom.
Ako už niekoľkokrát predtým na Festivale spisovateľov, aj tento rok sa potvrdilo, že autori patriaci ku generácii beatnikov v strednej Európe priťahujú – s istým zveličením možno totiž povedať, že takému Garymu Snyderovi sa dostalo viac pozornosti v Prahe, než by ho čakalo v New Yorku.
Americkí či anglickí spisovatelia bývajú často ústrednými hviezdami tohto festivalu – čo nakoniec nie je náhoda vzhľadom na pôvod a kontakty hlavného organizátora, amerického básnika Michaela Marcha – a nie inak to bolo aj teraz: E. L. Doctorow dokonca na festival zavítal už druhýkrát, Gary Snyder sa objavil premiérovo.
Šťastný výber hostí
Ich pozvanie sa ukázalo ako veľmi dobrá voľba – bolo to vidieť najmä pri autorských čítaniach a autogramiádach, ktoré sa premenili na vrelé osobné stretnutia medzi autormi a ich čitateľmi, stretnutia v mnohom podnetnejšie než oficiálne festivalové diskusie.
Z ďalších pozvaných hostí potom zaujal najmä izraelský autor Abraham Jehošua, ktorý sa ukázal ako obratný, inteligentný a veľmi vtipný diskutér, takže dúfajme, že oslovil i niektorého z prítomných nakladateľov, aby sa dielo jedného z najčítanejších izraelských autorov dostalo i do našich zemepisných šírok.
Viac než inokedy bol výber hostí a smerovanie jednotlivých diskusií podriadený celkovej téme, ktorou bola história dada. I to sa ukázalo ako veľmi šťastné. Kým v minulých rokoch trčala medzi hosťami a témou často medzera preklenutá narýchlo vybudovanými mostami – ako keď mali autori hovoriť o Jaroslavovi Seifertovi, ktorého nikdy nečítali, alebo o Williamovi Burroughsovi, ktorého dielo im pripadalo cudzie až odpudivé, tento rok organizátori vybrali hostí tak, aby všetci mali k téme čo povedať.
Skryté dejiny dada
Dokonca dve diskusie boli skôr literárnovedné, keď sa najmä Švéd Tom Sandqvist snažil prítomným odhaliť „skryté dejiny dada“ v strednej a východnej Európe.
V tomto smere bola poučná i výstava, ktorá sa konala v Galérii Smečky. Práve zameranie tejto výstavy na obdobie začiatku 20. storočia a odhalenie regionálnych súvislostí v nejednom návštevníkovi vzbudilo myšlienku, či by nebolo krásne usporiadať projekt, ktorý by sa zameral na dnes popretŕhané, ale kedysi pevné a ako samozrejme chápané väzby v rámci stredoeurópskeho regiónu.
Možno to je krok, ktorý si organizátori chystajú do budúcnosti. Tohtoročné úzke tematické zameranie bolo určite vykročením správnym smerom.
Autor: Ladislav Nagy (Autor je anglista)