Bývalý reprezentačný brankár, dvojnásobný majster s Interom, chce ešte skúsiť šťastie v našom futbaleV Interi, kam prišiel zo Žiliny, zažil najkrajšie obdobie futbalovej kariéry, v jeho drese vychytal v rokoch 1994/2004 dva tituly i Slovenské poháre a jeden Superpohár. Šesťkrát reprezentoval. Potom si na rok vyskúšal iránsky futbal v FC Oghab Teherán a stadiaľ sa na rok sťahoval do Admiry Viedeň. Nebolo to ono, preto sa vrátil do Perzie, hoci ho medzitým volala aj Žilina. V klube Isfahan Zob Ahan dohral sezónu, mal prestúpiť do Persopolisu v Teheráne, kde trénoval Holanďan Arie
Haan. Keď tam prišiel, Haan nečakane skončil. Upísal sa prvoligovému Bargh Shiraz. Mal dres s číslom 30.
MIROSLAV HÝLL, ktorý dostal prezývku podľa svetoznámeho komika Bennyho Hilla.
Odchádzali ste do Isfahán Zob Ahanu a vrátili ste sa z Bargh Shiraza. Čo sa medzitým stalo?
"Keďže si Isfahán neuplatnil opciu, chcel som skúsiť šťastie v Persopolise Teherán, v jednom z najslávnejších klubov Iránu. Keď sa hrá teheránske derby so Saipou, je tam 100-tisíc divákov. Trénoval ho Holanďan Arie Haan, ktorý si ma vyžiadal. Cestoval som tam, ale kým som prišiel, Holanďan odišiel trénovať reprezentáciu Kamerunu a nový tréner nemal záujem. Tak som si našiel Bargh Shiraz."
Kde sa nachádza mesto, v ktorom klub hrá?
"Asi tisíc kilometrov od Teheránu, ale bližšie je odtiaľ do Dubaja. Mesto má asi dva milióny obyvateľov. Máme štadión Hafeziah pre 20-tisíc divákov."
Ako ste skončili v lige?
"Na dvanástom mieste zo šestnástich zúčastnených. Záver sme mali dobre rozohraný, z posledných šiestich stretnutí sme hrali štyri doma. Tím sa v posledných troch rokoch iba zachraňoval. Teraz bola liga v suchu a hráči záver vypustili. Inak by sme skončili lepšie. Mimochodom, mužstvo trénuje Bizhan Zolfagharnasab, ktorý bol asistentom reprezentačného trénera Iránu Chorváta Miroslava Blaževiča na MS v Nemecku 2006."
Zvykli ste si v bráne na iránsky futbal?
"Priekopníkom tam bol Kamil Susko, niečo mi prezradil, ja som v prvom roku pôsobenia získaval skúsenosti v druhej lige. Teraz som bol v najvyššej súťaži, už ma nemohli prekvapiť. Nehrá sa tam zlý futbal, chodí naň tridsať-, aj päťdesiattisíc divákov. Ja vo futbale porovnávam dve školy. O európskej viem, že obranca nepôjde s loptou do vlastnej šestnástky, že nebude brániť až od vlastnej brány. Našlo by sa viac príkladov, keď si Európan musí dať pozor."
Akí kvalitní sú tamojší futbalisti?
"Technicky sú vyspelí, ale takticky veľmi nie. Techniku niekedy zneužívajú na fintičky, držia loptu, keď nemusia. Ak v závere zápasov nie je rozhodnuté, vedia siahnuť na dno síl, vtedy prídu aj tvrdšie zákroky. Ak vyhrávajú, simulujú, zdržiavajú hru, zvíjajú sa aj po bežnom zákroku na trávniku."
Iránsky futbal hrá v Ázii prím?
"Určite. Irán patrí medzi top ázijské tímy s Japonskom, Kóreou a Saudskou Arábiou. Hral na dvoch posledných svetových šampionátoch vo Francúzsku a v Nemecku. Ali Daei sa stal už ikonou, Karimi, ktorého prezývali Ázijský Maradona, hrával v Bayerne Mníchov, teraz prestúpil do Kataru. Mehdi Mahdavikia je v Hamburgu, Javad Nekounam v Osasune Pamplona v Španielsku a Andranik Teymouriaz je spoluhráčom nášho Rastislava Michalíka v anglickom Bolton Wanderers."
Pôsobí veľa cudzincov v tamojšom futbale?
"Bol tu Arie Haan, ostal tu turecký tréner Mustafa Denizli. Kedysi trénoval aj reprezentáciu. Z hráčov sú tu Brazílčania, Portugalčania, hráči bývalej Juhoslávie, Arméni a Čech Róbert Caha z Jihlavy. Mimochodom, Hamlet Mchitarja, ktorý dal jediný gól Arménov Poliakom, hráva v iránskej lige. Zo Slovákov tu ešte pôsobili Miroslav Kozák, Gerich, Prochaszka, Olejník a žilinský brankár Trabalík. Zostal iba posledný v druholigovom klube."
Je pre našinca iránsky futbal aj ekonomicky výnosný?
"Nie je to bundesliga, ale príjem je solídny. Len niekedy sú problémy s vyinkasovaním peňazí, hoci niektoré kluby majú silných sponzorov z rôznych automobiliek. Skladá sa to pomaly ako v tureckej lige. My cudzinci máme ešte výhodu, že sme krytí FIFA a kluby si dávajú pozor, aby legionára včas vyplatili."
Máte tridsaťštyri rokov. Čo mienite robiť ďalej?
"Teraz si chcem vychutnať voľno s manželkou a dcérkou v Žiline. Potom sa poobzerám po Slovensku, či by sa niektorá brána pre mňa neotvorila. Ak nie, vrátim sa do Iránu."
Sledovali ste z diaľky slovenský futbal? Vedeli ste o útoku Žiliny na štvrtý titul?
"Mal som informácie, bol som denne na internete, som v kontakte s priateľom Karolom Belaníkom, manažérom žilinského klubu. Napokon, pred odchodom do Iránu som bol jednou nohou v Žiline. Dal som vtedy prednosť možnosti hrať v Iráne o titul nevediac, ako sa to všetko prepletie a ja skončím inde. Žilina mala veľmi dobré mužstvo, dala 99 gólov. Titul je v správnych rukách."
Inter vypadol. V jeho drese ste získali dva tituly. Ako ste vnímali jeho pád?
"Bol som v tíme desať rokov, zo spoluhráčov tam zostal Ševela a asistent trénera Šuchančok. Je to smutné, že to tak dopadlo. Vypadol tradičný klub. Niekto si povie, že nech, veď na Inter chodilo málo divákov, ale historická strata to podľa mňa je."
Verili ste po žrebe kvalifikácie ME 2008, že naše mužstvo môže myslieť na postup?
"Ja som realista. Vedel som, že keď je v skupine Nemecko a Česko, niet o čom premýšľať. Je to jednoznačné. Sme futbalový trpaslík, hoci si to nechceme priznať. My by sme mali šancu postúpiť vtedy, ak by sme mali taký kus šťastia ako Artmedia v Lige majstrov. Mala superbrankára Čobeja, hráči vychytili najlepšiu formu. Súperi ju vždy nemali - ako Glasgow Rangers - a Artmedia dala aj krásne góly ako v Porte. To sa musí
zísť všetko naraz v jednom mužstve a v jednej kvalifikácii. Potom sa dá myslieť na vyššie ciele. Mužstvo má však perspektívu. Ak káder zostane štyri až osem rokov pohromade, môžeme sa nádejať. Ďurica, Hamšík, Šebo, Hološko a ďalší majú najlepšie roky pred sebou."
Minulý týždeň sme pochovali Mareka Krajčího, ktorý hrával s vami v Interi. Ako si na neho spomínate?
"Taký talent som odvtedy nevidel. Prišiel, ešte nemal šestnásť a trénoval s nami. Ako sedemnásťročný začal hrať v lige. Technika skvelá, lopta z pravej na ľavú lietala bez problémov, mal aj ohromné fyzické predpoklady. Bol som veľmi smutný, keď som sa dozvedel o jeho tragédii." Ján Mikula
Ako si ho Iránci všimli
Do povedomia Iráncov sa Hýll dostal zápasmi v reprezentácii. V roku 2001 sme prehrali s Iránom v Bratislave 3:4 a Miro nastúpil za stavu 3:3 na II. polčas. Jediný gól jemu a svoj tretí v zápase dal Karimi. V odvete v roku 2002 v Teheráne sme vyhrali 3:2, Miro chytal I. polčas, ktorý sme vyhrali 2:1, ale ten jeden gól mu dal opäť Karimi.
Vizitka
Miroslav Hýll sa narodil 20. 9. 1973 v Žiline, kde začal s futbalom a hrával ligu v rokoch 1985/1994. Na desať sezón zakotvil v Interi Bratislava, ktorý prežíval jedno z najkrajších období svojej histórie. Miro ju písal s ním, bol pri oboch tituloch, pri druhom ako kapitán. Potom sa vydal do Iránu, stadiaľ do Rakúska. V Admire mu nedávali veľa priestoru, a tak sa vrátil do iránskeho futbalu. Získal si tam meno. Keď naša reprezentácia prehrala v kvalifikácii s Nemeckom v Bratislave 1:4, kolegovia v tíme sa ho pýtali, prečo nechytá on, že také góly by dostať nemohol. Ešte za aktívnej činnosti u nás nebol v láske trénerov pre svoju postavu, jeho 182 cm sa zdalo na brankára málo. Dva tituly však vychytal. Druhý pobyt v Iráne prežil aj s rodinou. Manželka Elenka a 11-mesačná dcérka Ela strávili sedem mesiacov v Perzii.
