Sponzor festivalu dodal tisícky vlhkých vreckoviek, ktoré na návštevníkov čakajú na opierkach sedadiel. Chce si divadlo umyť ruky od vín tohto sveta alebo len spraviť slizké bozkávanie rúk hygienicky vyhovujúcim? Pred niekoľkými rokmi zas na divákov čakali kryty na oči, aké sa používajú pri dlhých letoch. Asi aby sme sa mohli zasnívať.

Ozveny Laterny magiky

Jeden z najväčších festivalov divadla a hudby, ktorý sa koná v blízkosti našich hraníc, je zhruba v polovici. Tri z predstavení, ktoré chcem spomenúť, spája akrobatický pohyb performerov, asociačná voľnosť až fragmentárnosť, ale aj výrazná vizuálnosť. Alfréd Radok by mal radosť - prepojenie filmu, hudby a živého herca, ktorú začala skúmať jeho Laterna magika, sa dnes objavuje v takmer v každej produkcii.

Circus Istorija srbskej choreografky Sonje Vukičevič priniesol do Viedne energiu, ktorú obecenstvo ocenilo vrúcnym potleskom. Ale aj našu slovanskú nedôslednosť, približnosť, miestami priveľkú klišéovitosť až banálnosť - predovšetkým v hudobnom pláne.

Nápad spojiť najzaujímavejšie úryvky zo Shakespeara nie je nový, no miestami je efektný. Cirkusový rámec zdôraznil večné opakovanie histórie sveta. Postavy z tragédií dostali bielu masku cirkusového klauna. Celkovo však produkcia patrila skôr do osemdesiatych rokov.

Oveľa precíznejšie bol vypracovaný projekt Honour Bound Nigela Jamiesona. Nápis Honor Bound to Defend Freedom pripomínajúci čestný záväzok brániť slobodu stojí nad vchodom do známeho väzenia Guantánamo na Kube.

Väzenské klietky pripomína kovová konštrukcia po celom okraji scény. Po nej sa pohybujú šiesti tanečníci akoby na nich neplatili nijaké zákony gravitácie. V mediálne priveľmi známych oranžových úboroch reprezentujú ľudí, na ktorých tiež neplatia zákony. Lenže tie ľudské.

Na javisku ľudské práva

Tanečníci lietajú ponad texty zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej články sú v rámci boja proti terorizmu sústavne porušované. Technická a interpretačná dokonalosť produkciu povyšuje nad úroveň politického divadla.

Úryvky autentických pokynov najvyšších amerických predstaviteľov dozorcom, v ktorých radili, akým spôsobom majú väzňov týrať, aby ich zbavili akejkoľvek viery a dôstojnosti, naháňali hrôzu, podobne ako listy Austrálčana Davida Hicksa, ktorý je na základni zadržiavaný bez obvinenia od roku 2002.

Podobne „nedivadelnú" tému si zobral za svoju aj britský súbor Complicite, ktorý je fenoménom sám osebe. Ich inscenácia A Disappearing Number nás prinútila zaujímať sa o osobnosť geniálneho indického matematika Srinivasu Ramanujana, o ktorom väčšina z nás nikdy predtým nepočula.

Jeden zo zakladateľov Complicite, Simon McBurney vo funkcii herca, režiséra i autora konceptu, nám síce v jednej scéne pripomenul falošnosť kulís i samého divadla, ale podarilo sa mu nás presvedčiť o pravosti matematických vzorcov, hoci sme sa v nich stratili už v druhom riadku.

Matematik, tvrdí produkcia, je podobne ako básnik tvorca vzorov. Zámerne hovorím vzorov, nie vzorcov. Ide totiž o krásu výpočtov. A o večnosť. V rámci matematiky máme nekonečne veľa nekonečien.

V tomto multimediálnom predstavení sa prelínajú miesta, doby, dialógy s listami či prednáškami, abstraktné matematické idey s veľmi konkrétnymi, súčasnými situáciami. Nádherný chaos však vo výsledku vytvára efektné štruktúry a významy. Bez zbytočného pátosu, herecky absolútne civilne. Divadlo z tohto tisícročia.

Slovensko na záver

Možnosť vidieť dobré divadlo vo Viedni je ešte do 19. júna. Krátko pred koncom sa na festivale predstaví aj mladý Slovák Viliam Dočolomanský s projektom Sclavi - Emigrantova pieseň divadla Farma v jeskyni.

Autor: Viedeň