Na žilinskej konferencii Paneurópskej únie sa cez víkend zúčastnil aj OTTO VON HABSBURG (95). Denníku SME poskytol pri tej príležitosti rozhovor.
Členom Paneurópskej únie ste už od roku 1936. Teší vás, že jej myšlienka - zjednodenie celého kontinentu – sa pomaly napĺňa?
„Ja som vždy hovoril, že Európa musí rásť ako strom a nemôžeme ju budovať ako mrakodrap. Nanešťastie to trvalo veľmi dlho. Prišli problémy s Hitlerom a potom rozdelenie Európy. To, čo sa nám podarilo, je neobyčajný úspech. Starší ľudia ako ja zažívajú radosť z toho, aké je užasné chodiť voľne cez hranice. Veľa ľudí sa podarilo oslobodiť!“
Ako poslanec Európskeho parlamentu ste aktívne bojovali za rozšírenie únie na Východ. Ako vám napadlo presadiť v roku 1979 jedno voľné kreslo v parlamente určené neslobodným štátom za železnou oponou?
„Ani presne neviem. Ja som šiel do parlamentu pracovať v prospech strednej a východnej Európy. Samozrejme som čelil odporu, ale nakoniec sa symbolické prázdne kreslo podarilo presadiť. Pomohlo mi, že som nebol nikdy zamknutý v línii jednej strany. Hovoril som s každým - od komunistov až po predstaviteľov pravice.“
Vystupujete ako obranca kresťanských hodnôt Európy. Hnevá vás, že v euroústave chýba odkaz na Boha?
„Určite. Na naše korene nemôžeme zabúdať. Boh stojí nad všetkým a mali by sme to priznať aj v ústavnej zmluve.“
Podarí sa podľa vás nemeckej kancelárke Merkelovej dokument oživiť?
„Ja som veľmi optimistický. V Európe cítiť po francúzskych voľbách absolútnu zmenu atmosféry. Sarkozy chce pokrok. Presadzuje miniústavu, ktorá bude krátka a bude mať pár stránok. Netreba sa snažiť, aby v nej bolo všetko.“
Sarkozy odmieta členstvo Turecka v únii a avizuje debatu o budúcnosti vzájomných vzťahov. Patrí podľa vás Ankara do EÚ?
„Turkom treba ponúknuť privilegované partnerstvo, a to pre jeden dôvod. Majú veľkú úlohu byť mostom medzi kresťanským a moslimským svetom.“
Turecko robí reformy, zlepšujú sa ľudské práva, ekonomika rastie. O päťnásť rokov by mohli byť na členstvo pripravení.
„Ja by som povedal, že skôr nie. Ich úlohou je zjednocovať islamský svet. Mnohokrát som Turecko navštívil, mám tam veľa priateľov. Turci sú naši logickí spojenci, ale musia mať vlastnú misiu. Nikdy ju nebudú môcť uskutočniť, ak sa stanú členmi Európskej únie.“
Nedávno ste pre poľské médiá povedali, že Rusko je jednou z najväčších hrozieb Európy. Svedčia o tom aj posledné hrozby Putina pre radar v strednej Európe?
„Nedôverujem prezidentovi Putinovi. Prvýkrát som o ňom počul ešte v Drážďanoch, keď pôsobil v NDR ako príslušník ruskej KGB. Už vtedy som počul, že sa treba mať na pozore. Teraz to dokazuje aj hrozbami Česku a Poľsku. Ja tvrdím, že majú právo rozhodnúť o umiestnení americkej protiraketovej obrany na svojom území.“
Pravidelne sa vraciate na Slovensko. Ako vnímate vládnu koalíciu, v ktorej sa ľavica spojila s nacionalistami a Mečiarom?
„Áno, sledujem to. V európskych kruhoch ide naozaj o neštandardné spojenie. Ale myslím, že sa s tým vyrovnáte.“
Čo hovoríte na rovnú daň a a titulky nemeckých novín o tigrovi spod Tatier?
„Vidím veľký pokrok, a to nielen v Bratislave, ale aj na vidieku. Keď sme išli po diaľnici do Žiliny, videl som pracovitosť vašich ľudí. Pracovať so Slovákmi bola vždy veľká česť.“
Habsburg prišiel aj s vnukom Marcom
Neuveriteľná energia, mnoho zážitkov a výborná pamäť. Otto von Habsburg sa narodil už v roku 1912 neďaleko Viedne. Dodnes aktívne cestuje po Európe a cez víkend zavítal aj na Slovensko, kde sa zúčastnil na žilinskom stretnutí Paneurópskej únie.
Na konferencii bystro počúva a keď ho vyzvú na vystúpenie, pomaly prejde k rečníckemu pultu. Tam akoby o tridsať rokov omladol. Energicky približne desať minút rozpráva. Teší ho, že sa kontinent zjednocuje a že stredná Európa je pevnou súčasťou Európskej únie. Vyzýva však, aby sa nezabúdalo na balkánske štáty a tvrdí, že na starom kontinente by nemali existovať vízové bariéry.
Cigarety už len občas
O hodinku neskôr už otvára recepciu v žilinskom hoteli, ľudia mu tlieskajú. O Slovákoch hovorí Otto von Habsburg s rešpektom a prívetivým panovníckym štýlom niekoľkokrát opakuje, že sú výborní ľudia, ktorí vedia ťažko pracovať.
Pri chôdzi sa už musí opierať o paličku. V minulosti bol tuhý fajčiar, dnes však už na cigarety siahne iba príležitostne.
Na návšteve Slovenska ho sprevádzal jeho vnuk Marc D' Antin, ktorý žije striedavo na Floride a v španielskej Barcelone. „Prvýkrát vidím starého otca takto vystupovať a je neuveriteľné, akú má energiu, skúsenosti a rešpekt,“ hovorí Marc (23), ktorý študuje psychológiu.
Spomienky na starú Bratislavu
Spolu so starým otcom navštívili aj Bratislavu, prešli sa po starom meste a vyšli na Hrad. „Spomínal, ako šesťročný navštívil Bratislavu. Prišli na lodi po Dunaji.“
Marca si priatelia pravidelne doberajú pre jeho aristokratický pôvod. „Skôr oni sa zaoberajú tým, aké by to bolo, keby Habsburgovci zostali na tróne. Ja o tom vôbec neuvažujem“.
Na Slovensku bol prvý raz a hovorí, že mu chutí naše pivo i domáca hruškovica. Očami potom hľadá starého otca. Je desať hodín večer a Otto von Habsburg ešte stále živo diskutuje s účastníkmi konferencie.
Ráno o siedmej vstáva a čaká ho cesta do Krakova.
„Neviem, ako to robí. Ale mám pocit, že má viac energie ako ja,“ usmieva sa Marc.
