BRATISLAVA. Firma Inkaso Pohľadávok rozposiela výzvy na zaplatenie starého dlhu aj ľuďom, ktorí už zaplatili pred mnohými rokmi. List vyzýva uhradiť takmer päťtisíc korún. Ak adresát listu tvrdí, že už zaplatil, firma od neho chce, aby na vlastné náklady dokladoval, že tak spravil.

Koncom marca tohto roka, keď sa o tento problém denník SME zaujímal, predstaviteľ spoločnosti tvrdil, že vymáhanie pozastavia dovtedy, kým nezistia, kto zaplatil a kto nie. „Budeme kontrolovať dostupnú dokumentáciu spis po spise a keď nájdeme zmienku o splatení dlhu, výzvu nebudeme zasielať,“ povedal vtedy finančný manažér spoločnosti Rastislav Kovalčík.

Sľub nedodržala

Na SME sa minulý týždeň obrátili dvaja občania, ktorí v minulosti dlh voči Slovenskej poisťovni zaplatili a výzvu dostali minulý týždeň. Keď oslovili firmu, ktorá už zaplatený dlh vymáha, dostali odpoveď, že splatenie musia dokázať.

Dokazovať teda nemá firma, ktorá vymáha neexistujúci dlh, ale tí, od ktorých pýtajú zaplatenie jedného dlhu druhý raz.

Firma Inkaso Pohľadávok tak nedodržala slovo a neprispôsobuje posielanie alebo neposielanie výziev tomu, či už bol dlh splatený, ako to avizoval manažér Kovalčík. Včera sa nám s ním spojiť nepodarilo.

„Potvrdenie o zaplatení spred ôsmich rokov už nemám a získať ho bude zrejme dosť drahé. Vo VÚB banke mi povedali, že za 15 minút hľadania tejto starej platby zaplatím 250 korún,“ povedala Jarmila z Bratislavy.

Nie každý je, samozrejme, v rovnakej situácii, každá banka si účtuje iné poplatky. „Vieme to vyhľadať, ak klient pozná základné údaje o platbe, ako napríklad komu to platil alebo názov platby. Za potvrdenie o zrealizovaní platby je poplatok sto korún,“ povedala hovorkyňa Tatra banky Terézia Copláková.

Ľudia to však zrejme ani nemusia robiť. Keďže už dlh zaplatili, môžu výzvu podľa právnikov jednoducho ignorovať. Ak im príde aj platobný príkaz, majú proti nemu podať odpor.

Čo sú to za peniaze

Ide o dlh ešte z čias druhej vlny kupónovej privatizácie. Slovenská poisťovňa v roku 1994 požičala takmer deväťdesiattisíc ľuďom bezúročne po dvetisíc korún, čím ich zaviazala, že kupónovú knižku vložia do jej investičného fondu Istota.

Mečiarova vláda investičné fondy druhej vlny zanedlho stopla a Slovenská poisťovňa poverila vymáhaním týchto peňazí rezešovskú firmu s ARDS.

Peniaze napokon vymáhala košickým manažérom blízka firma Iurista, na ktorej účet mali ľudia svojich dvetisíc korún posielať. Dobrovoľne zaplatila približne desatina dlžníkov, potom vlastníci na čele s Alexandrom Rezešom nechali svoju firmu ARDS skrachovať.

Slovenská poisťovňa tak nedostala nielen svoje peniaze, ale ani zoznam ľudí, ktorí už zaplatili. Aj preto pohľadávky voči občanom predala. Dnes je dlh vyšší o súdne trovy a podobne, Inkaso Pohľadávok sa snaží vymôcť približne päťtisíc korún. Aj od mnohých, ktorí už zaplatili.