BRATISLAVA. Do konca roku 2010 by malo na Slovensku pribudnúť 82 kilometrov diaľnic a 45 kilometrov rýchlostných ciest, predpokladá ministerstvo dopravy. Svoj Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 - 2010 v najbližších týždňoch predloží vláde.
Ak by sa zámer podarilo naplniť, do roku 2010 by vodiči u nás mohli využívať 431 kilometrov diaľnic, 173 kilometrov rýchlostných ciest a 7 kilometrov privádzačov. Pri niektorých úsekoch sa však ráta iba s takzvaným polovičným profilom, pri iných, už fungujúcich, majú dostavať druhý profil.
Nové úseky
Tento rok plánuje ministerstvo otvoriť 29 kilometrov diaľnic a rychlostných ciest. Národná diaľničná spoločnosť má naplánovaných dokonca o 12 kilometrov viac. Do predčasného užívania chce totiž už v decembri odovzdať aj úsek severnej D1 Važec - Mengusovce.
Už na tento víkend je naplánované otvorenie trojkilometrového úseku Lamačská cesta - Staré Grunty, polovicu ktorého tvorí prvý dvojrúrový diaľničný tunel na Slovensku - Sitina.
Koncom júna spoločnosť plánuje otvoriť aj druhý profil 13-kilometrového úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie a nadväzujúce 4 kilometre druhého profilu diaľnice D3 smerom do Žiliny - Strážov.
Koncom roka by mal ešte pribudnúť 6,4-kilometrový poloprofil rýchlostnej cesty R3 z Oravského Podzámku do Hornej Lehoty.
Okrem otvárania nových úsekov si ministerstvo tento rok ako prioritu určilo aj začiatok výstavby problematických úsekov D1 Sverepec - Vrtižer (cez Považskú Bystricu) a R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie, ktorý prepojí existujúce úseky cesty R1.
Po rýchlostnej ceste sa tak bude dať dostať zo Zlatých Moraviec až do Banskej Bystrice.
Chýbajúce miliardy
Náklady na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010 odhaduje ministerstvo na zhruba 114 miliárd korún. Až takmer polovicu (vyše 53 miliárd) chce Slovensko čerpať z fondov Európskej únie. „Využitie eurofondov očakávame v čo najvyššej možnej miere,“ tvrdí hovorca diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
V plánovanom rozpočte spoločnosti na tieto roky však napriek tomu stále chýba 15 miliárd korún. Ak vláda neschváli plánované financovanie 29-kilometrového úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Turany formou verejno-súkromného partnerstva (diaľnicu by zaplatil súkromný investor a štát by jej výstavbu splácal), bude spoločnosti chýbať ďalších 17 miliárd.
Vstup súkromných zdrojov do výstavby diaľnic schválila ešte bývalá vláda, kabinet Roberta Fica však projekt zastavil. „Nevylučujeme vstup súkromného kapitálu, aplikácia takéhoto spôsobu výstavby však musí byť podložená dôkladnou analýzou, a malo by ísť iba o výnimočné projekty,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošik.
Zvýšenie príjmov na výstavbu diaľnic si ministerstvo sľubuje aj od elektronického mýta. Za používanie zhruba dvetisíc kilometrov slovenských ciest by mýto od roku 2009 mali platiť všetky vozidlá nad 3,5 tony. Vďaka mýtu chce ministerstvo len za prvý rok vybrať o 4 miliardy korún viac ako dnes, v roku 2013 by to malo byť viac o 11 miliárd.
Blíži sa k nám diaľnica z Viedne
Diaľnicu A6 k slovenským hraniciam dokončí Rakúsko 19. novembra, potvrdil to rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer počas nedávnej návštevy premiéra Roberta Fica vo Viedni. Nová rakúska diaľnica sa na hraničnom priechode Jarovce - Kittsee pripojí na 2,3-kilometrový úsek slovenskej D4.
Dve najbližšie metropoly v Európe tak konečne spojí diaľnica. V januári, po plánovanom vstupe Slovenska do schengenského priestoru a zrušení hraničných priechodov, sa po nej bude dať dostať z Bratislavy do Viedne bez zastavenia.
A6 bude mať 22 kilometrov, začínať sa bude pri obci Parndorf, kde sa odpojí od diaľnice A4 (M1), ktorá spája Viedeň s Budapešťou. Jej výstavbu naplánovali na tri roky a stáť bude 154 miliónov eur, čo je v priemere 7 miliónov eur na kilometer.
Národná diaľničná spoločnosť od otvorenia rakúskej diaľnice A6 očakáva, že sa odľahčia aj bratislavské mestské cesty. Rakúšania zatiaľ nechcú kamióny zo Slovenska vpúšťať cez hraničný prechod Jarovce - Kittsee, a tak kamióny smerujúce do Rakúska z diaľnice D1 od Trnavy musia v Bratislave za Prístavným mostom zísť na Einsteinovu ulicu a po nej prejsť naprieč Petržalkou na hraničný priechod Berg.
„Naša diaľnica D1 za Prístavným mostom nie je dostatočne využívaná, kým mestská komunikácia Einsteinova je preplnená,“ povedal hovorca diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík. „Očakávame, že okamžite po otvorení diaľnice A6 rakúska strana začne vybavovať tranzit v Jarovciach.“
(mp, jah)
Otvoria tunel Sitina
Dni do sobotného otvorenia 1,5 kilometra dlhého tunelu Sitina v Bratislave už niekoľko týždňov odpočítava Národná diaľničná spoločnosť na svojej internetovej stránke. Tunel je súčasťou poslednej časti diaľnice D2, 3,5–kilometrového úseku Lamačská cesta - Staré Grunty.
Úsekom sa dokončí dlhoočakávané diaľničné spojenie Česka a Maďarska. Tranzitná doprava, ktorá cez Slovensko prechádza do Rakúska, Maďarska a Česka už nebude musieť z diaľnice schádzať na bratislavské mestské cesty. Uzavrie aj takzvaný vnútorný obchvat Bratislavy z diaľnice D2 na diaľnicu D1 aj D4. Cez mesto tak nebudú jazdiť ani cestujúci z ostatných častí krajiny, ktorí mieria do susedných štátov.
Ďalšie odľahčenie Bratislavy, kde je najhoršia dopravná situácia na Slovensku, má riešiť vonkajší obchvat mesta. Z takzvaného nultého okruhu alebo diaľnice D4 zatiaľ existuje iba 2,3-kilometrový úsek od rakúskeho hraničného priechodu Jarovce - Kittsee po pripojenie na diaľnicu D2. Pokračovať má poza Slovnaft šiestym mostom cez Dunaj, poza Podunajské Biskupice a letisko, Vajnory a Raču, 9-kilometrovým tunelom popod Malé Karpaty a ďalej k hranici, kde sa pripojí na plánovanú rakúsku rychlostnú cestu S8. Náklady na 49 kilometrov diaľnice sa odhadujú na 35 až 50 miliárd korún, do roku 2015 to však nie je v prioritách vlády.
(mp)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
