Šiesty zväzok Knižnice slovenskej literatúry je venovaný Jánovi Bottovi.
„Fantastický priestor ľudovej rozprávky a sakrálny priestor raja obklopili dušu budúceho básnika Jána Bottu v snovom dotyku láskavej matky. Z tohto ideálneho priestoru modelovaného vzdialeným detským snom pramení jeho poézia.“
V prvých vetách doslovu (Básnik prvého sna) ku knihe vyjadril Ľubomír Kováčik najcharakteristickejší znak Bottovej tvorby. Jeho poézia je ladená filozoficky a intelektuálne a Kováčik v nej nachádza isté paralely s poéziou Danteho. Snový svet, ktorý Botto predstavil už v básni Prvý sen, si uchoval aj v dospelosti. Kováčik to dokumentuje na jednotlivých básňach, v ktorých sa prelína svet slovenských ľudových rozprávok, mytológie i mágie.
Takmer vo všetkých sa konfrontujú sily dobra a zla. „Poézia Jána Bottu je syntézou slovenského romantizmu, má rozmer pragmatický i mesianistický,“ ale medzi mesianizmom romantikov a Bottovou koncepciou je podľa Kováčika zásadný rozdiel, „lebo jeho hrdina má zredukované vykupiteľské črty – je bojovníkom“.
Motív titanizmu, častý v tvorbe romantikov, vysvetľuje veľmi zaujímavo na skladbe Čachtická pani, v ktorej titan má charakter zla. Okrem toho Kováčik ukazuje, že toto Bottovo dielo nie je ani zďaleka iba akýmsi zveršovaním histórie, ale možno v ňom nájsť aktuálne dobové problémy sedemnásteho i devätnásteho storočia, i „synkretizmus tragického a komického“, čo je „pre náš romantizmus atypické“.
Pripomína tiež synkretizmus druhový (Bottova lyrika, epika i dráma) a rôznorodosť postáv (reálne, alegorické, nekonkrétne, nadprirodzené a antropomorfizované).
Autor sa stotožňuje s doteraz platným zvykom v literárnej histórii, že „čitateľsky najznámejšou časťou básnikovej tvorby sú hneď po Smrti Jánošíkovej balady, čerpajúce námety z povestí ako poeticky blízkeho žánru a v jednom prípade z povery“. Typicky baladického hrdinu nájdeme len v balade Žltá ľalia, do všetkých ostatných postáv vložil mesianistické znaky.
Doslov „obsahuje výsledky práce viacerých editorov“, výsledkom editorskej práce Ľ. Kováčika je predstavenie básnického diela Jána Bottu prvý raz v jeho celistvosti.
Nesporne zaujímavá je časť zväzku Báseň a história nielen preto, že v nej nájdeme podrobné Bottove poznámky o historických udalostiach, ktoré spracoval vo svojej poézii, ale Kováčik im ponechal pôvodný štýl devätnásteho storočia.
Precízne sú spracované editorove vysvetlivky, z korešpondencie sa dozvieme, aký bol tento romantik puntičkár a dokonalý obraz o podstate jeho tvorby nájdeme v najobšírnejšej teoretickej časti knihy – Botto v kritike a literárnej histórii.
Rozhodne zaujme Kalendárium života (1829 – 1881) a diela tohto doteraz nie vždy správne hodnoteného romantického básnika, ktorého rod pochádza z Talianska a jeho súborné dielo vyšlo už v roku 1879 v Prahe.
Zväzok je určený najmä študentom, no i všetkým tým, čo prešli stredoškolským učivom, aby si mohli svoje učebnicové vedomosti konfrontovať s týmto textom. Ten ponúka, našťastie, iný pohľad (a to treba pozitívne zdôrazniť) na tvorbu Jána Bottu.
Ján Botto: Básnické dielo
Editor a doslov: Ľubomír Kováčik
Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV. Bratislava
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička)
