Československa so Slovanom. Syn má tituly z Československa, Slovenska aj pohár z Francúzska. Mladší Stano hrával v Slovane aj v mládežníckych reprezentáciách. Po operácii kolena s aktívnou činnosťou skončil a venuje sa firme.

"Šaňo mladší" na rok opustil Tehelné pole, vojenčil v RH Cheb (1989/1990). So Slovanom získal posledný federálny titul (1992), prvý slovenský (1994) a potom išiel do Francúzska. Tam chytal sedem rokov za Racing Štrasburg a sedem za Le Havre. So Štrasburgom vyhral Francúzsky pohár. V roku 1999 ho vyhlásili za najlepšieho brankára ligy. Chytal v 700 súťažných dueloch. V reprezentácii má 21 zápasov (2 vo federálnej).

V minulej sezóne bol asistentom trénera Jeana-Pierra Papina v Štrasburgu, ktorý sa vrátil do Ligue 1.

Je ženatý, s manželkou Gabrielou majú tri deti. Katarína má 15 rokov, dvojčatá Michaela a Alex jedenásť.

Alex nadväzuje na rodinnú brankársku tradíciu, od piatich rokov stojí v bráne.

Do brány musel ísť

Čo rozhodlo, že ste sa postavili do brány?

"To tak muselo byť. Nikto ma nenútil, ale príklad otca urobil svoje."

Za čo najviac vďačíte otcovi?

"Keď máte doma taký príklad, asi by bolo čudné, ak by ste ho nenasledovali. Od otca som sa učil všetko. Mnohí mi možno závideli meno Vencel a mysleli si, že chytám preto, lebo sa tak volám. Vo Francúzsku nevedeli, že otec bol reprezentačným brankárom a presadiť som sa musel vlastnými kvalitami. A keď som to dokázal, opäť som vďačil otcovi."

Kto vám ešte pri brankárskom raste pomáhal?

"Michael Ettore z Metz, ktorý v Štrasburgu trénoval."

Mali ste aj nejaké vzory?

"Ja sa na také niečo nehrám, každé obdobie má vrcholy, výkony a osobnosti. Trénoval som s Paľom Michalíkom, Manom, Stromšíkom. Vo Francúzsku vedľa mňa rástol v Le Havre Douche, ktorý je v Toulouse, a Kamery z Espanyolu v Španielsku. V každom období sa dá od niekoho učiť."

Najvydarenejšie zápasy?

"Paradoxné pre brankára je, že najlepší zápas nemusí byť ten s výhrou na nulu, ale v ktorom dostane aj góly, lež mnohým zabráni. V každej ére boli nejaké naj, aj v žiakoch Slovana, aj v Štrasburgu."

Úspešná generácia

Aké boli roky v Slovane?

"Zišla sa veľmi úspešná generácia. Viacerí v jednom veku ako Tittel, Glonek, Pecko a ďalší, starší bol Eugen Varga, mladší Peter Dubovský. Po pätnástich rokoch sme získali federálny titul. Bol to príma pocit."

Ktorý úspech si najviac ceníte?

"Spomínaný federálny titul, potom aj slovenský."

Čo chýbalo reprezentácii a čo jej chýba dnes, aby sa dostala na európske či svetové výslnie?

"Mali sme smolu, že sme sa ako výber RČS (Republika Česko-Slovenská -pozn red.) neprebojovali na MS do USA v roku 1994. Chýbal gól v Bruseli, s Belgickom sme hrali 0:0. Predtým bývalo v reprezentácii viac Slovákov, keď sa delila republika, mali prevahu Česi. To sa prejavilo v nástupníctve. Rýchlejšie nabrali skúsenosti, z nich čerpali už na európskom šampionáte v Anglicku 1996. Pri prestupoch sa Slováci uspokojili s nižšou súťažou. V reprezentácii sme sa schádzali štyria z kvalitnej ligy. To pokračuje. Náskok si Česi nedali zobrať."

Ktorí futbalisti patrili u nás medzi osobnosti?

"Každé obdobie má osobnosti. Na nás sa zabudlo, je tu terajšia generácia. O desať rokov sa zabudne aj na nich. Futbal je kolektívny šport, hviezdy sú kométy. Ale predsa, Petr Čech z Chelsea. Veľa dokázal, ale najlepšie roky má ešte pred sebou."

Francúzsko bolo osudné

Prečo ste prestúpili práve do Francúzska?

"Bol som v správnom čase na správnom mieste. Francúzi boli na zápase Slovan -Inter, a ten mi vyšiel. Zaujímal sa o mňa aj Rapid Viedeň. Išiel som do Štrasburgu, klub konal rýchlo. Mal som šťastie. Podpísal som zmluvu na rok s dvojročnou opciou. Klub ju predĺžil o tri roky, potom o dva. Zostal som sedem rokov. Rovnako aj v Le Havre."

Čím je pre vás zaujímavý francúzsky pobyt?

"Tu sa musíte uchytiť. Buď si ich získate, a potom je to navždy, alebo na vás zabudnú. Mne hovoria, že som Slovák adoptovaný v Alsasku. Nezabudli na mňa, keď som sa vracal ako tréner. Ba doslova čakali. Príjemný pocit."

Aké je Francúzsko?

"Veľká krajina s veľkými rozdielmi. Iné je Alsasko, iná Normandia, iný juh Francúzska. Sú rozdielne vzťahy medzi ľuďmi, je tu veľa prisťahovalcov, pestrejší život."

Vzťah s Papinom?

"Skvelý. Ešte ako s hráčom, aj teraz. O to viac ma mrzí, že ho klub prepustil. Nechápem, o čo išlo. Vo futbale je čoraz viac ľudí, ktorí sú niekým riadení, a nezaujíma ich vždy len futbal. Na to doplatil asi aj Jean-Pierre."

Neuvažovali ste po postupe o slovenskej posile?

"Uvažovalo sa o Šestákovi zo Žiliny. Potom odvolali Papina, mali sme trojtýždňový sklz, kým prišiel tréner, a keď sme začali o Šestákovi uvažovať, práve sa upísal Bochumu."

Poznáte nového trénera Jeana-Marca Furlana?

"Áno, hrával za Bordeaux, trénoval v Troyes."

Francúzske deti

Usadili ste sa už natrvalo vo Francúzsku?

"Ja s Gabikou nie, ale deti sa asi už na Slovensko nevrátia. Najstaršia Katka sa tu síce narodila, ale už žije v inom svete. Vie ešte po slovensky, dvojčatá nie veľa. Ja hovorím, že zo mňa Francúz nebude. Prišiel som sem neskoro. Prízvuk ma prezradí."

Čo robia manželka a deti?

"Manželka je jedenásť rokov doma. Michaelku zaujíma kreslenie. Katka je študijný typ, dostala sa na prestížne gymnázium v Alsasku, kde brali 50 zo 150 prihlásených. Alex je v bráne. Nie je to ešte to, čo by som čakal, ale som rád, že ho futbal baví."

Čo by vás udržalo vo Francúzsku a čo vás ťahá domov?

"Francúzsko je krajina, kde som futbalovo rástol a zarábal inak ako doma. Do Francúzska budem chodiť aj s manželkou, lebo tam budú žiť naše deti. Taký je životný kolobeh dneška."

Najťažšie momenty života v cudzine?

"Po príchode úplne iný štýl života a jazyková bariéra. Našťastie sme boli na nemeckých hraniciach, dohovoril som sa po nemecky, aj po anglicky. Časom som sa naučil po francúzsky."

Sny o záhradníčení

Čo si v živote najviac ceníte?

"Život pred vás denne stavia nástrahy a vy sa musíte s nimi vyrovnať. Každý uznáva iné hodnoty. Papin má dcéru, ktorá sa narodila postihnutá. Bol s ňou aj v Amerike, aby jej pomohol. Ten ctí iné hodnoty ako bežný človek."

Kedy ste prežili najťažšie obdobie v živote?

"Zatiaľ som ho nemal, sme všetci zdraví a každodenné problémy sme vyriešili."

Čo vás vie najviac potešiť?

"Aj ľudské drobnosti. Nie som náročný."

Ktorých ľudí si najviac vážite?

"Tých, ktorým môžem dôverovať. Nie vždy na takých natrafíte, poučil som sa na vlastných chybách. Nie každý má seriózne záujmy a čím skôr to spoznáte, tým lepšie."

Čím by ste chceli byť, keby ste neboli čím ste?

"Záhradníkom. Teraz to môžem prezradiť. Odmalička ma to bavilo, ale futbal mal prednosť. Je to racionálny pohľad. Vo Francúzsku robím niečo, čím som sa stal populárnym. V obchode, na ulici ma každý pozná, pýta sa na tie isté veci, ja musím odpovedať stále to isté, a pritom sa usmievať. To je povinnosť. A tak sa teším na záhradu, kde som s mojou trávičkou, stromčekmi a nemusím nič hovoriť. To sú moje, hovorím tomu Vianoce vo všedný deň."