Napriek nepriaznivej bezpečnostnej situácii v krajine obchod s ópiom aj výroba heroínu v Afganstane prekvitajú. Podľa každoročnej správy OSN v Afganistane sa z makových plantáží zberá viac.
Tento rok po prvý raz autori správy konštatovali, že miestne afganské orgány i medzinárodné sily vrátane OSN stratili nad výrobou drog v povojnovom Afganistane úplnú kontrolu. Aj keď je v krajine vyše 30–tisíc zahraničných vojakov a ich úlohou je zabrániť dedinčanom v pestovaní ópia a likvidovať továrne na výrobu heroínu na afgansko-pakistanskom pomedzí, nedarí sa im. Naopak.
Od roku 2001, keď v krajine padol fundamentalistický režim talibov, pestovanie ópia vzrastá a vlani už ho afganskí farmári vyprodukovali vyše 6–tisíc ton. Podľa expertov OSN výroba drog a zlá bezpečnostná situácia spolu úzko súvisia. Rebeli sú často do obchodu s narkotikami zamiešaní. Niektoré továrne na drogy priamo talibom patria.
Samotní pestovatelia maku, z ktorého sa ópium, surovina na výrobu heroínu, získava, ale nemusia mať s rebelmi veľa spoločné. Zberom ópia si zarábajú na skromné živobytie.
Miesta, kde sa mak vo veľkom pestuje, sú pritom dobre známe - kvitnúce makové polia sú v kamenistom Afganistane zo vzduchu skvele vidieť. Boj proti narkománii i snaha prevychovať farmárov narážajú na skorumpovanosť afganských úradníkov i policajtov. Úplatok, ktorý dostanú za to, keď pustia drogu cez kontrolu, často prevyšuje ich celoročný plat.
Neúspešné projekty
Na vine rozkvetu pestovania ópia je i katastrofálna nezamestnanosť. Takisto sa nepodarilo zrealizovať ani jeden z projektov humanitárnych organizácií, ktoré sa snažili farmárom namiesto drog ponúknuť pestovanie iných plodín. Ukázalo sa, že vzhľadom na ťažké klimatické podmienky je sortiment rastlín, ktoré by mohli nahradiť mak, krajne obmedzený.
Autor: Agentúra Epicentrum
