KREMNICA. Plánovaná ťažba zlata v povrchovej bani blízko Kremnice by mohla negatívne vplývať na statiku objektov. Odborníci však ani dnes nevedia presne určiť rozsah poddolovania pod mestom a v okolí.
V meste sa robia od roku 1968 statické merania. „Podľa posudku statika sadá mesto za posledné roky rýchlejšie ako v minulosti,“ hovorí primátorka mesta Zuzana Balážová. Problémy poddolovania a rizika ďalšieho poklesu pôdy podľa odborníkov úzko súvisia.
Predstavitelia spoločnosti Kremnica Gold nesúhlasia s tým, že by sa ťažba negatívne podpísala na statike objektov v meste. Ako pred časom povedal zástupca spoločnosti Boris Bartalský, technológia ťažby zlata a systém trhacích prác sú na takej úrovni, ktorá riziko minimalizuje.
„Ani najdokonalejšia banská technológia by nemohla minimalizovať riziko, ktoré by tým vzniklo,“ hovorí primátorka.
Jednotlivé časti mesta majú zmapované dostatočne, pôvodný počet 43 nivelačných bodov sa rozrástol na 83. Hoci pokles sa ukázal ako nerovnomerný, pretrváva.
Odborníci dnes nedokážu presne odpovedať na rozsah poddolovania pod mestom a v okolí. To obavy z ďalších statických porúch zväčšuje. Jozef Vozár z Geologického ústavu SAV spresňuje, že všetky banské oblasti na Slovensku sú z hľadiska stability podložia a rozvoja regiónu rizikové.
„ V najťažšej situácii sú práve poddolované mestá,“ dodáva Vozár. Riziko je podľa neho aj v tom, že rozsah poddolovania sa v prípade Kremnice určiť nedá.
„Presné mapy sa u nás nezachovali, išlo zväčša o uhorské ťažobné spoločnosti,“ dodal.
Kremnica má s klesaním pôdy skúsenosti už z minulosti. V dôsledku následných statických porúch objektov museli zbúrať najväčší mestský kostol na námestí a ďalšie cenné stavby. Aj pred dvoma rokmi riešilo mesto problém so zosuvom pôdy na námestí, ktorý obnažil časť banskej chodby.
Mesto je poddolované intenzívnou ťažbou už od stredoveku.
Rizikové by podľa neho neboli iba trhacie práce, ale aj zvýšený pohyb nákladných áut v blízkosti lomu. Tie by tiež spôsobovali malé, ale pravidelné otrasy.
V prípade začatia ťažby by povrchová baňa siahala do hĺbky 200 - 300 metrov, denne by sa používali tony trhavín. Od mesta je priestor možnej ťažby vzdialený asi kilometer.
Autor: eta
