Pred vyše rokom a pol ste opustili prezidentský palác a politike ste sa veľmi nevenovali. Prednedávnom ste sa však rozhodli na politickú scénu vrátiť. Prečo?
„Chcem podporiť ľavicu v Poľsku a pomôcť jej získať silnú pozíciu. Vo svete chcem pomáhať pri rokovaniach a hľadaní medzinárodných kompromisov. Už rok prednášam na vysokých školách a celkom sa mi to zapáčilo.“
Chcete dať dokopy nejednotnú ľavicu?
„Ľavica bude zjednotená, to je isté. Otázka znie, ako získa podporu voličov. Idem do rizika, ale Poľsko potrebuje rovnováhu. Dnes je politická scéna veľmi nevyvážená.“
Chcete byť premiérom?
„Dnes nie je o čom hovoriť, pretože ľavica má príliš malú podporu, aby sa o tom vôbec dalo diskutovať. Čo prinesie budúcnosť? Len nech sme zdraví!“
Ako si vysvetľujete prehru poľskej ľavice?
„Po prvé vypršala trpezlivosť Poliakov unavených z transformácie, ktorá bola niekedy bolestivá. Po druhé, ľavica nezareagovala na problémy s korupciou, aj keď, ako dnes vidíme, nebolo to tak, ako ten stav popisovali novinári. Po tretie, treba oceniť protihráčov. Bratia Kaczyńskí sú schopní politici. Ich úspech sa nezrodil z ničoho nič. Nesúhlasím s nimi, ale treba ich doceniť ako politikov.“
Cítite sa za to spoluvinníkom?
„Áno, pretože nemožno povedať o prezidentovi, ktorý bol desať rokov hlavou štátu, že nie je zodpovedný za to, čo sa stalo, aj keď už na začiatku prezidentského obdobia som sa rozhodol, že budem nestranícky. Zaoberal som sa inými otázkami, dôležitými pre našu krajinu, ako stav bezpečnosti a vstup Poľska do NATO. Samozrejme, veľa vecí sa dalo urobiť lepšie, ale keď sa pozerám na moju bilanciu, myslím si, že je veľmi dobrá. Poviem neskromne, že som bol najlepším prezidentom v histórii Poľska.“
Ako hodnotíte výsledok summitu v Bruseli?
„Dobre, že sa summit skončil dohodou. Kedže všetci hovoria o úspechu, znamená to, že je to ozajstný úspech Európy.“
Ako ste vnímali nekompromisný postoj Poľska a jeho boj za druhú odmocninu?
„Podľa mňa to bolo zle pripravené a zle vedené a keď počujem, že treba za odmocninu zomrieť a dodnes nikto nezomrel, tak to znamená, že to nebolo až také dôležité. Bratia Kaczyńskí musia po tomto summite pochopiť, že v Európe je dôležitá spolupráca.“
A pochopia to?
„Neviem, ale dúfam, že áno.“
Už pred summitom malo Poľsko problém so svojím imidžom príliš tvrdého hráča.
„Poľsko by malo byť v európskych otázkach silným hráčom, ale hrať by malo inými metódami. Poliakov by si mali vážiť Európania za to, že sú konštruktívnou a nie deštruktívnou silou.“
Zatiaľ sa to veľmi nedarí.
„A budeme za to platiť.“
Ako?
„Neviem, ale už dnes je niektorými Slovákmi náš postoj vnímaný ako arogantný. Samozrejme, politika bratov Kaczynských je nastavená tak, aby sa zapáčili voličom ako tí najlepší obrancovia národných záujmov.“
Malo podľa vás Poľsko pri rokovaniach na summite argumentovať obeťami II. svetovej vojny?
„Nie, nie, nie! Prosím vás, o čom to hovoríme? Chceme sa vrátiť do minulosti, ktorá je už dávno za nami? Je to neprijateľné!“
Počas summitu prezident stále telefonoval so svojím bratom, premiérom, aby sa radil. Ako ste to vnímali ako bývalý prezident?
„Na tom nie je nič zlé, keď najdôležitejší ľudia v štáte konzultujú také dôležité otázky. Ja som podobne komunikoval s premiérom Buzekom, Millerom či Belkom. Ale je pravda, že v Poľsku máme svetový fenomén, že na čele štátu stoja dvojičky. Čudné je, že premiérovi Poľska, ktorý je neprítomný počas summitu, telefonuje prezident Francúzska, premiér Veľkej Británie. Čo to znamená? Že sú si aj oni vedomí, že v Poľsku je premiér tá dominantná osoba a prezident len v istom zmysle plní iba formálnu úlohu.“
Má, podľa vás, únia šancu na budúcnosť, keď sa v diskusiách stále častejšie objavujú egoistické argumenty?
„Európskej únie sa netreba báť. Je to geniálny projekt, ktorý zabraňuje konfliktom a vojnám. V spoločnej Európe treba doceniť fakt, že kompromis je tu hodnota. V únii je treba vedieť komunikovať. Európa sa dá postaviť iba na dobrej vôli a nie na národnom egoizme.“
Ako hodnotíte ľavicovú slovenskú vládu?
„Želám jej všetko najlepšie.“
To je všetko?
„Vláda je stabilná, Fica poznám už roky a zdá sa mi, že sa stáva viac zrelým, váženým politikom, odvoláva sa na ľavicové hodnoty, čo sa mi páči.“
Ako teda hodnotíte fakt, že Smer je mimo európskych ľavicových štrukúr?
„To treba zmeniť. Pán Fico si zaslúži kredit dôvery.“
Napriek tomu, že vládu vytvoril spolu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom?
„Ako na to môžem reagovať ja - občan krajiny, kde spolu s Kaczyńskými vládnu Giertych a Lepper? Je snáď akákoľvek kritika slovenskej vlády z poľskej strany opodstatnená? A čím sa líši pán Slota od pána Giertycha? A čím sa líši pán Mečiar od pána Leppera? Sme na tom podobne.“
Zdá sa, že tým trpí celá stredná Európa.
„Zachrániť to môžu len voliči, keď dospejú k tomu, že chcú iný štýl vládnutia, iné metódy, iných lídrov. Pokiaľ chceme demokraciu, musíme rátať s tým, že jeden deň príde Slota, druhý Andrzej Lepper (poľský minister poľnohospodárstva), tretí Mečiar a štvrtý Roman Giertych (vicepremiér a minister školstva). Nemôžeme sa hnevať na demokraciu, že má tvár Slotu či Leppera. To sú len epizódy na dlhej ceste, ktorou kráčajú naše krajiny. Dôležité je, že naše krajiny sú demokratickými. Slovensko sa vyvíja dobre ekonomicky, a to treba vnímať s obdivom. Je v NATO a EÚ. A v únii sa správa viac proeurópsky ako veľké Poľsko. Prežijeme. Slotu tiež prežijeme!“
Vaša manželka robí mediálnu kariéru. Na súkromnej stanici TVN Style radí ženám, ako sa obliekať. Definitívne teda vylúčila možnosť zapojiť sa do politiky a kandidovať na post prezidenta?
„Nebude kandidovať, už sa raz o tom rozhodla. Manželka robí to, čo má rada.“
Vaša rodina sa neprestajne objavuje na titulných stranách novín. Naposledy sa o to postarala vaša dcéra. Pracuje v televízii po tom, čo sa zúčastnila na tanečnej šou Let's dance a získala druhé miesto. Sledovali ste jej súperenie na parkete?
„Keď sa dcéra rozhodla, že sa zúčastní tej šou, bol som proti, lebo som bol toho názoru, že našej rodine sa venuje príliš veľká mediálna pozornosť. Ale ona ma presvedčila, že konečne musí urobiť niečo na vlastnú päsť. Vtedy som sa opýtal, či vie tancovať. Ona mi povedala, aby som sa netrápil, a po niekoľkých častiach šou som pochopil, že moja otázka nebola na mieste. Som hrdý otec.“
Autor: Małgorzata Wojcieszyńska pre SME
