Z tlačovej besedy odchádzala úzkou uličkou. Pri stoloch sa krčili fotoreportéri. Každému vyčarila sólo úsmev. Diva svetovej atletiky Jelena Isinbajevová.
Prvá žrdkárka, ktorá preskočila päť metrov. Hviezda a tvár ostravského mítingu Zlatá tretra. Organizátori posunuli tradičný termín na neskorší dátum. Len, aby prišla.
Dvadsaťpäťročná Volgogradčanka potvrdila. „Volal mi Jan Železný. Povedala som, že tak skoro nemôžem. O deň telefonoval znovu - termín posunuli. Tak ma tu máte,“ spievala angličtinou s melodickým ruským akcentom.
Občas jej vykĺzlo slovko v materčine. Smiala sa, tešila sa. Pôsobilo to prirodzene. Prišla v oranžovom priliehavom tričku a krátkej džínsovej sukni. Vie, že je na nej čo obdivovať nielen na športovisku. Napokon, o atletike sa hovorilo dosť málo.
Isinbajevová prekonala v kariére 20 svetových rekordov, 11 na otvorenom štadióne, deväť v hale. Naposledy za necelý mesiac v roku 2005. Kozmický čas. Najprv v Londýne 22. júla (500 cm), potom v Helsinkách na svetovom šampionáte 12. augusta (501 cm). Titul získala s náskokom 41 cm!
Život je zmena
Jelena sa sprvoti snažila obísť otázku - kedy opäť skočí tak vysoko. Spomínala ostatné. Vraj päť metrov nie je až tak vysoko, iba v podvedomí výška dobre cez prvé poschodie paneláku strašila. Nevykrútila sa, novinári dobiedzali.
„V posledných dvoch rokoch sa v mojom živote veľa zmenilo. Mám dve sezóny nového trénera. Skúšam novú techniku s väčším katapultom, čo si žiada viac sily i presnosti. Presťahovala som sa. Táto sezóna by mohla byť odskokom k starej forme. Život je zmena, ale už potrebujem stabilitu,“ vysvetľovala modrooká čiernovláska.
Ani tentoraz nevysvetlila riekanku, ktorú si šomre pod nos pred každým vážnym pokusom. „Nepoviem. Za nič na svete,“ odvrkla. Predsa však prezradila o čosi viac, než bolo známe: „Nie je to modlitba.“
Dvadsaťpäťročná atlétka urobila v poslednom čase rázne zmeny. Pripravuje ju Vitalij Petrov, ktorý dostal na výslnie legendárneho Sergeja Bubku. Z rodného Volgogradu sa presťahovala do Monte Carla ako kedysi Bubka, ten však z Donecka.
O prepychu
Monte Carlo obrátilo list otázok na prepych. „Neodišla som pre nižšie dane, až taká bohatá nie som. Ani nebývam tam, kde chýrni tenisti či pretekári efjednotky. Na trať slávneho okruhu v mondénnej štvrti pod kasínom nevidím. Pod oknami na kraji mesta mám kurty. Bazén nie. Ani jachtu, veď tá stojí milión eur,“ bránila sa zvýšenou kadenciou slov. Pribúdali ruské. Zrejme hovorila pravdu, na 90 percent určite. Vysvetlenie aj obrazne odprisahala zdvihutou rukou. Rozhodnutie zdôvodnila racionálne.
„Mám takzvanú rezidentskú kartu. Nemusím si pýtať víza, ľahšie cestujem po celom svete. Mám aj výborné tréningové podmienky. Niečo to stojí, ale oplatí sa.“
Peniažky má rada
Isinbajevová nikdy neskrývala - peniažky má rada. „Nie som až taká náročná. Občas som po prekonaní svetových rekordov od radosti preháňala, čo si všetko pokúpim. Štedrá som vždy po sezóne. Počas nej si odriekam. Aký by som mala motív prekonávať rekordy, keby som všetko hneď minula?“ položila otázku. Menovala väčšie investície. Kúpila vo Volgograde veľké byty mame a sestre, sebe v Monte Carle. Nepohrdne novým športovým autom.
„Na domov som nezanevrela. Mesiac po sezóne som vo Volgograde. Občas si za svojimi odskočím. Musím aj v dohľadnom čase. Sestre sa pred týždňom narodila dcérka. Už som teta.“
Pochvala organizátorom
Potom sa poďakovala organizátorom. „Tak dobre som sa tuším ešte na mítingu nemala. Mám auto so šoférom. Po pretekoch ma musí previezť mestom.“ Na svetový rekord včera nemyslela, na najlepší výkon Zlatej tretry určite.
Drží ho Američanka Stacy Dragilová z roku 2004 - výkonom 483 cm. „Na Zlatej tretre som už štartovala. Pred štyrmi rokmi a skončila som hanebne tretia. Aj v tom mám k podujatiu a organizátorom dlh.“
