BRATISLAVA. Koalícia a KDH včera v parlamente rozhodli, že k slovenskému občianstvu sa cudzinci budú dostávať podstatne ťažšie.
Poslanci SMK a SDKÚ boli buď proti zmene zákona, alebo sa zdržali hlasovania.
Sociálno-demokratické strany v Európe majú k prisťahovalcom liberálnejšie postoje. Medzi základné ľavicové hodnoty patrí rovnoprávnosť, obhajoba občianskych slobôd a silný odpor ku xenofóbnym a rasistickým postojom.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že Smer v otázke hodnôt nijako nespĺňa kritériá sociálnodemokratických strán a približuje sa k nim iba v sociálnoekonomickej oblasti. „Vláda k týmto veciam pristupuje pragmaticky a na Slovensku takto debata nikdy nestála,“ myslí si.
Pohorel aj Blair
Nová holandská vláda na podnet ľavicovej Strany práce (PvdA) len pred dvoma týždňami presadila amnestiu pre 30–tisíc nelegálnych imigrantov. Predošlá pravicová ministerka ich naopak plánovala všetkých z krajiny deportovať.
Pre francúzskych socialistov je zas absolútne neprijateľná spolupráca s nacionalistom Le Penom, ktorý presadzuje reštriktívnu imigračnú politiku.
Ľavicové strany odmietajú aj prísnu antiteroristickú legislatívu. V novembri 2005 labouristická vláda Tonyho Blaira po prvý raz nepresadila vlastný zákon – išlo o novú legislatívu v boji proti terorizmu, ktorú jeho vlastní poslanci odmietli pre obavy, že ohrozí ľudské práva a občianske slobody.
Ideológia ide bokom
Naše ministerstvo vnútra, ktoré patrí ľavicovému Smeru, tvrdí, že prijatie zákona je aj reakciou na „narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a terorizmu“.
Minister vnútra a podpredseda Smeru Robert Kaliňák by chcel tiež polícii uľahčiť odpočúvanie, a skôr pravicové strany SNS a HZDS sú proti.
„Nevnímame to ako ideologickú, ale ako praktickú otázku,“ povedal včera Kaliňákov hovorca Erik Tomáš.
KDH s koalíciou
Podpredseda KDH Daniel Lipšic povedal, že poslanci by nemali hlasovať podľa toho, kto zákon predložil. KDH vystupuje proti emigrantom tradične ostro. „Budovanie multikulturálnej spoločnosti nedopadlo dobre,“ hovorí Lipšic.
O udelení štátneho občianstva bude môcť rozhodnúť aj priamo minister vnútra, ak sa žiadatelia „významným spôsobom zaslúžili o prínos pre Slovensko, napríklad v oblasti kultúry či vedy“.
Nové pravidlá pre občianstvo
cudzinec musí žiť na Slovensku nie päť, ale osem rokov,
po sobáši musí prejsť päť a nie len tri roky,
pri jazykovej skúške nepostačí porozumieť otázke a odpovedať na ňu, ale cudzinec musí nahlas prečítať článok z tlače a prepísať jeho obsah,
sprísnia sa podmienky na bezúhonnosť,
zahraniční Slováci budú musieť žiť na Slovensku nie dva, ale tri roky.
