BRATISLAVA 27. júna (SITA) - Poetka, dramatička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, sestra básnika a politika Martina Rázusa - Mária Rázusová-Martáková sa narodila 28. júna 1905 vo Vrbici, v rodine roľníka a garbiara. Vzdelanie získala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a po ukončení Učiteľského ústavu v Prešove (1923) osem rokov vyučovala v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V tom čase sa spoznala s manželom Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej. Pre chorobu musela v roku 1939 zanechať učiteľské povolanie, zamestnala sa v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a neskôr detský časopis Slniečko. V roku 1948 odišla pre pretrvávajúce problémy, ktoré jej spôsobovala reuma, do invalidného dôchodku. Odvtedy sa naplno venovala literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci.
Rázusová-Martáková svojou tvorbou ovplyvnila mnoho sfér slovenskej kultúry. V jej literárnom repertoári sa nachádzajú literárne profily, kultúrno-spoločenské črty, úvahy, prednášky, správy, polemiky o prekladateľskom umení a jazyku. Okrem detských časopisov publikovala v periodikách Politika, Národné noviny, Cirkevné listy, Slovensko, Živena, Matičné čítanie, Kultúrny život, Slovenské pohľady a v mnohých ďalších.
K najznámejším zbierkam poézie pre deti Márie Rázusovej-Martákovej patria: Tri rozprávky z neba (1932), Hore grúňom - dolu grúňom (1934), Hrdinovia, (1935), Od jari do zimy (1938), Zatúlané húsa (1953), Farebná záhradka (1953), Hajaj búvaj (1957), či Hop-Hop na koníčku (1959). Z prózy pre najmenších dominujú: Rozprávky o Jánošíkovi (1955), Hoja, Ďunďa, hoja (1956), O medovníkovom domčeku (1961) a Junácka pasovačka (1982). K pokladu slovenskej literatúry sa rokmi zaradili i knižky En-ten tulipán (1955), Sedmikráska (1966), Jarné vtáča (1980) a Od jari do zimy (1989). Spomedzi divadelných hier pre deti sa vryli do pamäte:
Gajdoš Filúz (1945) alebo Medovníkový domček (1955).
Diela Márie Rázusovej-Martákovej si deti obľúbili aj preto, že písala zrozumiteľne, veselo, poučne a ľudsky. Dokázala sa hrať s jazykom, jej reč bola ako živé striebro. Jej diela pomáhajú rozvíjať fantáziu i obrazotvornosť. " Texty sa vyznačujú peknou slovenčinou, zvonivým rytmom a milou sugestívnosťou, ktorá vzbudí v duši malého čitateľa pocit estetického zážitku, zaujme jeho myseľ a fantáziu malebnými obrazmi zo sveta, ktorý je deťom blízky," píše o spisovateľke internetový portál osobnosti.cz. Ako ďalej dopĺňa, Rázusová-Martáková mala nezvyčajne široký prekladateľský záber, a to i čo sa týka žánrov. Vedela preložiť poéziu, prózu, divadelné hry i libretá opier, ale aj ľudové piesne či rozprávky. Vďaka nej sa dá v slovenčine prečítať napríklad pôvodne ruská Kozácka uspávanka. Podpísala sa aj pod preklady diel Na smrť Puškina, či básne Maršaka a Lapteva. Z próz preložila napríklad Dostojevského romány Idiot a Ponížení a urazení. Z češtiny prekladala básne F. Hrubína, B. Němcovej, zo srbochorvátskeho jazyka juhoslovanské ľudové piesne a prostonárodné rozprávky. Keďže bola veľmi jazykovo zdatná, z francúzštiny preložila Rostandovho Cyrana z Bergeracu a z nemčiny Kudrun a Niebelungovia od H. A. Stolla. Pre dospelých napísala Svetlo nad horami, Vyznanie, Pieseň o láske (próza) a veršovanú drámu Jánošík.
Mária Rázusová-Martáková tvorila aj pod pseudonymami Ivo Medin, Teta Mariena, Moro a inými. V roku 1961 sa s manželom presťahovala do Bratislavy a o tri roky neskôr jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v Bratislave 5. augusta 1964. V roku 1966 dostala Cenu Fraňa Kráľa in memoriam za celoživotné dielo.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.osobnosti.sk, www.wikipedia.org.
sp;ae;pe
