BRATISLAVA. Ľudia dochádzajúci do Bratislavy za prácou alebo štúdiom sa nemusia obávať, že budú za cestovanie v električkách, autobusoch či trolejbusoch platiť viac ako Bratislavčania. Čerstvý šéf bratislavského dopravného podniku Branislav Zahradník zobral späť svoje slová o možnosti dvojakých cien zľavnených mesačných lístkov.
Pred dvoma týždňami
„Príjmom Bratislavy sú dane z príjmu ľudí, ktorí tu majú trvalý pobyt. Našu dopravu však využívajú aj ľudia, ktorých dane idú do rozpočtov iných miest,“ vyjadril sa pre SME pred dvoma týždňami predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava Branislav Zahradník.
A úvahu, žeby pre ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt, platili iné ceny zľavnených a časových lístkov, podoprel príkladom. „Funguje to (takto) napríklad v Tatrách,“ vyjadril sa predminulý týždeň.
Ak myslel na takzvanú tatranskú kartu, za ktorú mohli jazdiť obyvatelia mesta Vysoké Tatry na Tatranských elektrických železniciach, nemal pravdu. Zľavy boli zrušené pred rokom.
Všeobecne má Zahradník pravdu v tom, že zľavy pre domácich by neboli slovenskou raritou. Dvojaké ceny poznajú Košiciach. Aby tamojší dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí mohli cestovať lacnejšie, musia mať v občianskom preukaze zapísaný košický trvalý pobyt.
Všetko je inak
Dnes Zahradník hovorí, že diskusia, ktorá vznikla po jeho výrokoch o dvojakých cenách, bola len „mediálne nedorozumenie“. „Kvalitné služby chceme poskytovať všetkým zákazníkom bez ohľadu na to, kde bývajú, za rovnakú cenu. O zrušení zliav pre mimobratislavských sme neuvažovali,“ hovorí v súčasnosti.
Tvrdí, že jeho cieľom bolo iba diskutovať, ako vykryť dvesto miliónov korún ročnej straty dopravného podniku hlavného mesta. O výraznom znižovaní nákladov nehovorí, peniaze navyše hľadá najmä v bratislavskom VÚC. „Ten prispieva na regionálnu železničnú a autobusovú dopravu, preto je úplne logické, že by mal aj nám. Pretože v rámci kraja v preprave osôb podávame najväčšie výkony a podstatnú časť cestujúcich MHD tvoria práve mimobratislavskí obyvatelia kraja,“ argumentuje.
V súčasnosti dostáva podnik od mesta na prevádzku približne 1,3 milirady korún, z lístkov má miliardu. Tento rok prispel magistrát aj dvesto miliónmi korún na nové vozidlá.
Konkrétne čísla o počte mimobratislavských cestujúcich a výške požadovanej dotácie od kraja predseda predstavenstva podniku nepovedal. S vysvetlením, že detaily dostanú do rúk poslanci bratislavského mestského parlamentu v novembri.
„Príspevok BSK je jedným z približne 15 ďalších riešení. Ich presná navrhovaná podoba bude známa na jeseň po spracovaní analýz,“ spresnil Zahradník.
Podľa toho, kde bývajú
Bratislavský župan Vladimír Bajan nám prostredníctvom svojej hovorkyne odkázal, že kým požiadavka podniku nebude oficiálna, nemá zmysel o nej rozprávať.
Napríklad poslanec VÚC Peter Flaškár (SMK) si už teraz vie predstaviť podporu dotácie pre dopravný podnik pri hlasovaní v krajskom zastupiteľstve. „Na problém bratislavského dopravného podniku sa možno pozerať ako na problém celého kraja. MHD aj na cestu do práce využíva veľký počet ľudí z priľahlých teritórií mesta,“ hovorí poslanec s trvalým pobytom v Bratislave.
Jeho kolega z SMK Gabriel Agárdy, ktorý bol zvolený za senecký obvod, má optiku opačnú. „Ak kraj nemá v orgánoch dopravnom podniku nijaké zastúpenie, nevidím logiku v takomto postupe,“ vyslovil sa.
