BRATISLAVA. Na Slovensku sa narodilo napriek nepriaznivým dlhodobým demografickým prognózam v posledných troch rokoch viac ľudí, ako umrelo.
Tento trend sa ešte výraznejšie prejavil v Česku, kde sa len za prvé štyri mesiace tohto roku narodilo o dvetisíc detí viac ako za rovnaké obdobie rok predtým. Demografi hovoria, že to spôsobil najmä nástup silných ročníkov, ľudovo prezývaných aj Husákove deti.
Podobne ako v Čechách si totiž aj u nás v týchto rokoch zakladajú rodiny a majú deti ročníky narodené počas normalizácie v druhej polovici 70. rokov.
V rokoch 1974 až 1980 sa na Slovensku narodilo viac než 95-tisíc detí, v rokoch 1978 a 1979 dokonca nad 100-tisíc. Táto populačná vlna bola podľa Michaely Potančokovej z Výskumného demografického centra dôsledkom sociálnej politiky štátu, keď po úbytku pôrodnosti koncom 60. rokov režim zaviedol mladomanželské pôžičky s nízkym úročením (po narodení druhého dieťaťa dokonca bez úročenia), predĺžil materské dovolenky a húfne zakladal škôlky a jasle.
Do reprodukčného veku sa zároveň dostali silné ročníky narodené v 50. rokoch.
„Opatrenia propopulačnej politiky boli namierené najmä na českú populáciu, slovenská mala stále vyššiu pôrodnosť, aj keď trend bol aj u nás mierne klesajúci,“ hovorí Potančoková.
Výrazný vplyv silných ročníkov z konca 70. rokov na dnešnú pôrodnosť podľa nej potvrdzuje aj to, že vlani sa matkami stávali najmä ženy narodené v rokoch 1978 a 1979.
Zásluhy na prirodzenom prírastku obyvateľstva má podľa hovorkyne ministerstva sociálnych vecí Alexandry Gogovej aj súčasná sociálna politika rezortu. „Spočíva najmä vo forme prídavkov a rôznych príspevkov, ktoré štát vypláca na podporu rodín s deťmi a lepších životných podmienok pre starších ľudí. Zlepšuje sa aj politika štátnej podpory dostupnosti bývania formou hypotekárnych úverov a štátnych príspevkov najmä pre mladé rodiny,“ tvrdí Gogová.
Podľa Potančokovej je však situácia iná. „Plodnosť a pôrodnosť na Slovensku ostávajú na veľmi nízkej úrovni a v roku 2006 sa dokonca narodilo menej detí a aj priemerný počet detí na ženu klesol,“ upozorňuje demografka. Vplyv silných ročníkov sa podľa nej bude prejavovať už len niekoľko rokov a postupne bude v plodnom veku čoraz menej žien. „Zároveň dôjde k presunu silných ročníkov narodených v 50. rokoch do veku, keď sa zvyšuje úmrtnosť,“ upozorňuje.
Význam sociálnych dávok na pôrodnosť spochybňuje aj ekonomický analytik Juraj Kapriš. „Sociálne platby majú vplyv skôr na to, ako rodina vyzerá. Napríklad v severských štátoch je vďaka štedrému sociálnemu systému viac slobodných mamičiek.“
Trend je zlý. Stále sa rodí málo detí
Vlani sa na Slovensku narodilo 54 122 detí, z toho 53 904 živých. Za ten istý čas zomrelo o 603 ľudí menej. Tretí rok za sebou tak štatisti zaznamenali prirodzený prírastok obyvateľstva. Po dvoch rokoch pozitívneho vývoja sa však vlani opäť narodilo menej detí ako rok predtým. V roku 2005 sa ich narodilo o 503 viac. Prírastok obyvateľstva však zlepšil klesajúci počet zomretých, ako aj cudzinci, ktorých prišlo viac, ako sa našincov odsťahovalo. Počet obyvateľov Slovenska sa zvýšil na 5 393 637 .
Generálny riaditeľ sekcie sociálnej štatistiky a demografie Štatistického úradu Milan Olexa hovorí, že ide len o „maličké zlepšenie“. Z dlhodobého hľadiska totiž podľa neho došlo ku katastrofickému prepadu počtu detí pripadajúcich na jednu ženu. „Dnes na jednu ženu pripadá asi 1,2 dieťaťa, čo je hlboko pod záchovnou hodnotu. Tá je 2,1 dieťaťa,“ hovorí.
Záchovná hodnota plodnosti je taká, pri ktorej na jednu ženu pripadá taký počet detí, aby sa populácia sama obnovovala.
Trend znižovania počtu živonarodených detí a úhrnnej plodnosti podľa Olexu trvá už desaťročia. „Kým v bývalom Československu klesal o 0,1 bodu 10 rokov, po roku 1989 klesol z 2,2 na 1,2 dieťaťa na jednu ženu za 11 rokov. To okrem Slovenska a Česka nezaznamenal žiadny štát v Európe,“ povedal.
Nízky počet detí pripadajúcich na jednu ženu do istej miery kompenzovala predlžujúca sa stredná dĺžka života. Ženy narodené v roku 2006 budú mať v priemere šancu dožiť sa 78,2 roka a muži 70,4 roka. Stredná dĺžka života u žien sa prvýkrát prehupla cez hranicu 78 rokov.
Celkový prírastok obyvateľstva zvýšili vlani aj cudzinci, ktorých sa na Slovensko prisťahovalo 5589, čo je o 3854 viac, ako od nás ľudí odišlo.
Fakty roku 2006
počet obyvateľov 5 393 637
z toho žien 51,46 %
z toho mužov 48,54 %
na 1000 žien pripadá 943 mužov
detí 16,1 %
v produktívnom veku 72 %
v postproduktívnom veku 11,9 %
počet sobášov 25 939
priem. vek novomanželky 27,9
prim. vek novomanžela 31,0
počet rozvodov 14 007
narodení 54 122
živonarodení 53 904
zomretí 53 301
priemerný vek matky 27,78
priem. vek prvorodičky 25,97
počet potratov 19 054
z toho umelo vyvolaných 14 243
prisťahovaní z cudziny 5589
odsťahovaní do cudziny 1 735
prirodzený prírastok 603
celkový prírastok 4457
Zdroj: Štatistický úrad SR
STĺpček Ivan Štulajter
Pohoda
Nejako sa nám nedarí rozmnožovať. Je to asi tým, že sme dosť výrazne oddelili pud rozmnožovací od rozkoše. Rozkoš je svojbytná. Prečo to tak je a čo s tým, o tom dumajú mnohé pomazané hlavy. Cirkev sa snaží rozkoš prinavrátiť do lona rozmnožovania cez zdôrazňovanie mravnosti. Politici podporou rodiny. Ako sa ukázalo za Husáka, biblické milujte a plodťe sa môže zafungovať. Madomanželská pôžička a lacný byt v paneláku urobili svoje. To, že človek žil akoby v klietke, nebolo rozmnožovaniu prekážkou. U zvierat to prekážka býva.
Vláda Roberta Fica teraz ide na vec cez zvýšenie príspevku pre prvonarodené dieťa. Ak zostane len pri ňom, demografický problém to nevyrieši. No čo ho vlastne vyrieši? Pohoda.
Aj preto tu máme dôchodkové sporenie, aby produktívni a rozmnožovania schopní ľudia boli v pohode. Aby neboli o pár rokov frustrovaní zo závratnej výšky svojich odvodov, keď by sa museli skladať na dôchodky závratného množstva penzistov. A pohodári sa zvyknú tešiť na deti.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
