BRATISLAVA. Ústredie Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici dostalo tento týždeň od šéfov národných parkov a chránených území prvé zoznamy lokalít, ktoré by mohli stratiť ochranu.
Správy chránených území mali urobiť zoznamy „odprírodnených lokalít“, ktoré môžu hneď vypadnúť z prísnej ochrany. Ďalšie kroky budú vážnejšie. Určí sa nevyhnutná rozloha na ochranu biotopov a všetko navyše môže z ochrany vypadnúť.
Slovensko chráni takmer 23 percent rozlohy, z toho 12 percent sú národné parky, zvyšok Chránené krajinné oblasti (CHKO). Minister životného prostredia Jaroslav Izák tvrdí, že na toľko chránených území nemáme dosť peňazí.
Prvé vyhadzovanie
„Predložili sme niekoľko území, ktoré je možné preradiť do ochranného pásma, ide najmä o zastavané územie v obci Turecká alebo cestu na Donovaly.
V prípade obce Liptovské Revúce je možné upraviť hranice parku v území, kde obec pripravuje rozvoj. Nenašli sme však rezerváciu či maloplošné územie, ktoré by bolo odprírodnené tak, že by sme ho museli zrušiť,“ povedal riaditeľ parku Veľká Fatra Ján Kadlečík.
Aj Slovenský kras podľa riaditeľa Jána Kilíka navrhol vylúčiť zastavané územia a kameňolom. Podobne postupovali ďalší riaditelia. Zhodujú sa, že prehodnocovanie sa týmto určite neskončí.
Obavy v Bielych Karpatoch
Riaditeľ Správy CHKO Biele Karpaty Drahomír Stano hovorí, že by sa ani odprírodnené územia nemali vyraďovať plošne, pretože to nevylučuje, že na nich žije chránený druh. Ak sa vylúči napríklad orná pôda, je to iný rozsah pri zalesnenom území ako Poľana a pri území ako Biele Karpaty. „V našom prípade by to chránené územie úplne rozbilo.“
Kritika odborníkov
Metodiku prehodnocovania kritizujú odborníci, ktorých si sama Štátna ochrana prírody pozvala, aby ju zhodnotili. Tvrdia, že prehodnocovať treba ináč. „Metodika je jednostranne nastavená na redukciu počtu a rozlohy chránených území,“ povedala Judita Kochjarová z Univerzity Komenského v Bratislave.
Riaditeľ mimovládnej organizácie Daphne Ján Šeffer poslal list ministrovi. „Hrozí, že zo siete chránených území vypadnú mnohé vzácne lokality,“ píše.
Spomedzi národných parkov znižovanie ochrany hrozí Slovenskému krasu a Pieninám, spomedzi CHKO zase Kysuciam, Poľane, Cerovej vrchovine, Ponitriu, Bielym Karpatom, Záhoriu, ale aj Malým Karpatom, Latorici, Štiavnickým vrchom a Východným Karpatom.
Hovorca ministra Peter Višváder tvrdí, že „prehodnotenie sa uskutočňuje na základe vedeckých podkladov a jeho cieľom je zaktualizovať ochranu územia podľa reálneho stavu“. Hovoriť o výsledku je podľa neho skoro, pretože „niekde sa plochy zväčšia, inde zasa zmenšia“.
