Na slovenských atletických šampionátoch pohľady na výsledkové listiny nie tak dávno vyvolávali trpký úsmev. Mali úroveň majstrovstiev azda spred päťdesiatich rokov. Víkendový v Dubnici nebol zlý, hoci slabiny stále prebíjajú klady. Sľúková vždy prinášala oživenie v sále. Poklad pre organizátora i novinára. Na 90 percent sa aspoň pokúšala o slovenský rekord. Nešlo práve o hodnoty na úrovni Isinbajevovej, pokus o rekord sa však ráta.
"Tento rok bol zlý. Zima o ničom, samá choroba. Keď som začala cítiť formu, zranila som sa. Prvá prognóza bola veľmi zlá - únavová zlomenina. Našťastie, nepotvrdila sa. Mesiac som však pauzovala," hovorila príťažlivá atlétka.
Učiteľkine trápenia
V minulosti sme Slavomíru poznali s krátkym účesom. Dnes nosí také polovičné afro. "Kamarátka mi to spletie za 20 minút," bavili sme sa chvíľu na ženskú tému. Potom na civilnú, Slavomíra je športová amatérka. Učí na nitrianskom športovom gymnáziu. Vyštudovala telesnú výchovu a zdanlivo má šťastie. Vyučuje chlapcov a dievčatá od 11 do 18 rokov priamo skok o žrdi.
"Natrápim sa. Až na jednu, dve výnimky to tie decká vôbec nezaujíma. Najhorlivejšia na ich tréningoch som ja. Viem, že žŕdka je zložitá disciplína, ale ich nezajíma šport. Odtrénujú, to je pravda. Tie znechutené výrazy ma však rovnako štvú, ako ubíjajú. Môžem sa roztrhať. Ani nevedia, že ich učí slovenská rekordérka, nemajú ani šajnu, kto je to Bubka, Isinbajevová. Že sa niekedy skákalo s kovovými žrďami a do piesku. Odtrénujú, schmatnú mobily a dohadujú si zábavky. Iste je chyba, že som si deti nevybrala, ale dostala som ich. Ak by som aj prešla z tréningu žŕdky na niečo iné, bolo by to také isté. A najlepšie viem predsa žŕdku," posťažovala sa na jav, na ktorý sa ponosujú mnohí. S ktorým treba niečo robiť. Výpoveď Sľúkovej nie je starecký výkrik, je mladá a chce ešte všeličo docieliť.
Príklady hviezd nelákajú
Slavomíra sa priznala: "Bola som na tom zle aj psychicky. Českí tréneri mi dva-tri roky hovoria: Máš všetky predpoklady, aby si pravidelne skákala 430 - 440 cm. Stále sa tmolím čosi nad štyrmi metrami. Priznávam sa bez mučenia, v Dubnici som chcela i mala dosiahnuť 420 cm. Bude to treba. V mladučkej Danke (Čížkovej) mi, našťastie, rastie konkurencia. V podstate tie dievčatká, ktoré učím, nechápem. Žŕdka je vychytená, Isinbajevová i niektoré ďalšie sú hviezdy ako tenistky. Parádia sa, neraz sú na titulkách módnikov. Pekne si zarobia. Aspoň takýto sen by ich mohol motivovať."
Žrdkárka zo stredného Slovenska reprezentujúca dubnický Spartak rozmýšľala aj o konci kariéry. V sobotu hovorila, našťastie, inak.
Raz chce 440 cm
"Týždeň pred šampionátom som nedržala žrď v ruke. Znovu začnem súťažiť až na jeseň. Leto patrí hviezdam alebo aspoň medzinárodnej triede. Tam nepatrím, ale chcem. Skúsim splniť predpovede o 440 centimetroch. Raz v živote túžim absolvovať okruh väčších mítingov. Azda aj kontinentálny šampionát. Najmä kvôli oteckovi. Šoféruje po cestách Európy kamión. Počas súťažného obdobia mi každý deň vyvoláva, ako sa mi darí. Zázemie robí veľa, deti, čo učím, ho asi nemajú. Bez neho sa šport robiť nedá."
Sľúková sa v športovom živote nestratí. "Keby som zbadala márnosť vo výučbe žŕdky, začnem trénovať aerobik. Aj na to mám vzdelanie. Žena má byť pekná, vyšportovaná," povedala práve taká, žrdkárska slovenská rekordérka Slavomíra Sľuková.
