Zlatú ligu.
BRATISLAVA. Sanya Richardsová (na snímke Reuters) dodnes krúti hlavou nad svojím skratom na nedávnom americkom šampionáte. Dva roky na 400 m s nikým na svete neprehrala a zrazu doma dobehla až štvrtá.
V texaskom Austine žijúca jamajská rodáčka verila, že si z augustového svetového šampionátu v japonskej Osake dovezie zlatú medailu, ktorá jej predvlani v Helsinkách unikla o 19 stotín. Viac ako dve desiatky pretekov šla od víťazstva k víťazstvu. Vlani získala nielen podiel na jackpote Zlatej ligy, ale aj titul svetovej atlétky roka.
Presvedčivo vyhrala aj úvodný míting tohtoročnej Zlatej ligy v Osle a svetový čas roka v semifinále naznačoval, že konkurentku nenájde ani na americkom šampionáte, ktorý bol kvalifikáciou do Osaky. Omyl: v indianapoliskom finále, na ktoré sa prišla pozrieť takmer celá jej rodina, sa Sanyi podlomili nohy a ušlo jej ešte aj tretie, posledné postupové miesto.
Zaťala zuby a o dva dni si vybojovala miesto v americkej reprezentácii aspoň na dvojstovke. "Sklamanie bolo silné," priznala sa po prílete do Paríža francúzskym novinárom. "Chcem však naň čím skôr zabudnúť."
Dvadsaťdvaročná dcéra jamajského futbalového exreprezentanta, rodáčka z Kingstonu, ktorá od dvanástich rokov žije v Spojených štátoch, je ambicióznejšia, než si donedávna ktokoľvek myslel.
"Ubezpečujem vás, že prehra v Indianapolise bude moja jediná na 400 m v tejto sezóne," cituje L Équipe Richardsovej slová. Dokonca verí, že ju zasa vyhlásia za svetovú atlétku roka. Mieni urobiť všetko preto, aby sa stala majsterkou sveta na 200 m. "Viem, že to nebude ľahké, krajanka Allyson Felixová je superrýchla, ale ja sa pokúsim byť ešte rýchlejšia: chcem bežať dvojstovku pod 22 sekúnd."
Na štvorstovke je jej cieľom zopakovať to, čo dosiahla vlani: vyhrať na všetkých mítingoch Zlatej ligy a získať podiel z jackpotu. "Zlatá liga je môj tohtoročný súkromný svetový šampionát na 400 metrov," tvrdí.
Vyhrala v Osle a dnes v Paríži chce znova. Kombináciu 200 - 400 metrov chystala až na pekinskú olympiádu. Musí sa jej však venovať už tento rok.
"Snívam o zlatom olympijskom double," priznala. "Chcem dosiahnuť to, čo Marie-José Pérecová v Atlante 1996." Prvé, o čo sa v Paríži zaujímala, bolo, ako sa čo najskôr s Pérecovou stretnúť. Dokonca sa naučila pár francúzskych fráz. "Verím, že mi poradí," nádeja sa. (mo)
