Čo je hlavným problémom súčasnej vlády v otázkach boja proti korupcii?
„Zdá sa, že zatiaľ nemá jasno, akú protikorupčnú politiku chce robiť. Či už v rámci širšieho verejného sektora, ale aj v otázkach politickej korupcie. Neexistuje program, ktorý by hovoril, ako si predstavujú protikorupčnú politiku, a ktorý by bol verejne kontrolovateľný. Vláda urobila viaceré pozitívne, ale aj negatívne kroky, ktoré majú dosah na to, že sa neznižuje priestor pre korupciu.“
Premiér tvrdí, že si nevšímate pozitívne kroky vlády a vaše hodnotenie nepovažuje za objektívne.
„Každé naše tvrdenie je overiteľné, nejde o pocity, ale o fakty. Tak ako aj pri predchádzajúcej vláde, hovoríme o pozitívach aj negatívach. Tam patrí, že sa rozšíril priestor pre politické nominácie v štátnej správe a vulgárne uchopenie moci.“
Kto z ministrov sa prejavil ako najmenej protikorupčne zameraný?
„Negatívne vychádza minister Harabin. Jeho kroky sme vnímali viac negatívne - hlavne snahu zrušiť Špeciálny súd. Pritom ide o jeden zo základných nástrojov potierania korupcie. Pozitívne nemôžeme hodnotiť ani Národnú radu v oblastiach ako hra na zrušenie imunity či nedostatočné riešenie v oblasti konfliktu záujmov.“
Má vláda odlišný prístup ku korupcii ako minulá?
„Má. Predchádzajúca vláda boj proti korupcii založila na systémových reformách, ktoré postupne obmedzovali priestor pre korupciu vo verejnom sektore. Neznamená to, že vtedy niektorí úradníci či politici nezneužívali svoje postavenie, ale tým, že sa robili reformy, priestor sa postupne zužoval.“
Na čom zakladá Ficova vláda?
„Na princípe neprivatizácie a pôsobenia represívnych orgánov. Nestačí neprivatizovať, verejný sektor je veľký a existuje tam veľký priestor na korupciu. Druhý princíp je postavený na tom, že orgány chytajú korupčníkov. Ale snahy ministra Harabina túto líniu naštrbili.“
V správe píšete aj o „papalášizme“.
„To je tretí rozdiel. Aj niektorí Dzurindovi politici a úradníci mali sklon používať verejnú funkciu v osobný prospech. Tento rok sa však stalo, že parlamentný výbor, ktorý má na starosti problematiku konfliktu záujmov, potvrdil papalášizmus ako normu správania. Povedal totiž, že to, ako sa správali pán Záhumenský alebo pán Harabin, je v poriadku. Teda, že môžu využívať verejnú funkciu aj vo svoj prospech a dokonca v osobný prospech rodinných príslušníkov.“
Autor: knm