Roky brázdil ulice Greenwich Village na dolnom Manhattane v pyžame, šľapkách a svetlomodrom župane, hundrúc si a škrabkajúc si neoholenú bradu. Šialeného Vinnieho každý poznal ako paranoidného schizofrenika - veď od roku 1969 v priebehu asi dvadsiatich rokov sa nechal až dvadsaťdvakrát hospitalizovať na psychiatrii. Vincent bol taký asi od roku 1968. Tak to aspoň tvrdil jeho starší brat, ctihodný otec Louis Gigante. "Halucinuje. Len sa pozrite na všetky lieky, ktoré berie."

Vincent Gigante skutočne "bol taký" od konca šesťdesiatych rokov. No v skutočnosti nebol taký, za akého ho považovali napríklad jeho susedia. Šialený Vinnie sa napokon v roku 2003 sám priznal, že predstieraním nepríčetnosti maril spravodlivosť, a tak k jeho 12-ročnému trestu za výpalníctvo a sprisahanie prihodil sudca ešte ďalšie tri roky. Gigante sa konečne prihlásil aj k tomu, čo odhalila FBI už v osemdesiatych rokoch - bol hlavou rodiny Genovese, najväčšej a najvplyvnejšej rodinnej zločineckej organizácie v USA.

Šialene šikovný

Podľa vzoru svojich bratrancov z Cosa Nostry si americká odnož talianskej mafie rozdelila v tridsiatych rokoch New York na päť častí, ktoré ovládalo päť rôznych mafianských klanov: rodina Bonnano, Colombo, Lucchese, Gambino a Genovese. Na rodiny dohliadala komisia. Jej úlohou bolo zachovať v americkej Cosa Nostre prímerie.

Rodiny Gambino a Genovese boli vždy najvplyvnejšie. Násilie Gambinovcov a chvastúnske, okázalé maniere ich kápa Johna Gottiho viedli však k infiltrácii FBI do ich organizácie, čo ju napokon skompromitovalo. Rodina Genovese bola zas konzervatívnejšia a tajnostkárskejšia a do roku 1990 disponovala armádou 1500 nedotknuteľných chlapov.

Podľa odhadov predstavujú ročné tržby organizovaného zločinu v USA asi 100 miliárd dolárov. Okrem peňazí však rodina Genovese ovládala aj odbory, napríklad Medzinárodné bratstvo nákladných prepravcov, ktoré malo až 1,7 milióna členov. Pod palcom mala aj stavebné, potravinárske, odevné a smetiarske odbory. Ukončiť štrajk vďaka poplatku od podnikateľov bola teda maličkosť. Rodina tiež, samozrejme, podnikala s drogami a prostitúciou, bola spätá s hazardom a výpalníctvom.

"Stále počúvame sprostosti, že John Gotti bol bossom všetkých bossov," povedal Richard Ross, jeden zo špičkových expertov FBI na mafiu. Faktom však podľa neho je, že rodina Genovese bola

vždy najvplyvnejšou mafiánskou rodinou v krajine.

Boh bol jeho právnik

Vincent Gigante sa narodil v roku 1928 v New Yorku. Matka mu dala meno Cincenze, čo je zdrobnenina od Vincenze. Meno sa napokon stalo základom pre jeho prezývku "Brada", keďže v angličtine sa "brada" povie "The Chin". Keď v roku 1946 Vincent opustil textilnú učňovku, dal sa na box. Darilo sa mu, z prvých 24 bitiek všetky až na jednu vyhral. V jednej protivníka knokautoval. No väčšinu víťazstiev vybojoval s ľuďmi, ktorí sa priam narodili pre to, aby prehrávali. Keď sa mal konečne postaviť skutočnému borcovi, zavesil rukavice na klinec. Zvolil si radšej kariéru kriminálnika.

Prvý úspech zaznamenal v roku 1957, keď dostal za úlohu odstrániť kápa rodiny Genovese Franka Costella. Brada na Costella síce vystrelil, ale spôsobil mu akurát škrabanec na hlave. Neúspešný atentát však Costella presvedčil, že odchod do dôchodku bude pre neho lepším riešením. A aj keď Giganteho za útok zatkli, Costello na súde vyhlásil, že ho nespoznáva. Brada bol teda voľný.

V roku 1959 dostal Gigante za drogové delikty sedemročný trest, ktorý si odpykal v tichosti, v súlade so zásadou omerty Cosa Nostry. Po prepustení stúpal v hierarchii Genovese, keďže napriek povesti "dutého nešikovníka" preukázal značné obchodnícke vlohy.

Na šialeného sa prvýkrát zahral v roku 1970. Vyhol sa tak obvineniam z pokusu o podplatenie policajného zboru, keď sa usiloval získať informácie o vyšetrovaní rodiny. Čím dôležitejšie postavenie nadobúdal v rodine Genovese, tým výstrednejšie bolo jeho verejné vystupovanie. Pred agentmi FBI, ktorí ho prišli zatknúť, sa hodil na kolená a začal sa modliť: "Boh je môj právnik, on ma ochráni." Inokedy ho agenti našli oblečeného v sprche, držiac nad sebou dáždnik. Súd ho zakaždým spod žaloby oslobodil, prihliadnuc na tvrdenia obhajcov, že ich klient je skrátka nepríčetný.

Pristrihli Bradu

Brada pravdepodobne prevzal rodinu Genovese v roku 1981. Štýl jeho riadenia bol však natoľko tajnostkársky, že asi až po šiestich rokoch začala FBI tušiť, aký je jeho skutočný vplyv. Členovia rodiny mali zakázané čo len vyriecť jeho meno - iba si šúchali bradu, aby naznačili, o kom hovoria. Zriedkakedy zvolával konferencie alebo telefonoval, s najbližšími spolupracovníkmi sa radšej stretával na prechádzkach. A ešte čosi - nominoval rad zástupcov, ktorí na verejnosti predstierali, že to oni sú skutočnými šéfmi rodiny.

No po čase niekoľko zradcov z rodiny potvrdilo, že Vincent predsa len nie je až taký šialený, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj federálny sudca nakoniec konštatoval, že Gigante je spôsobilý na to, aby šiel za mreže. Žalobcom pomohli videonahrávky Giganteho z väzby, na ktorých sa česal a holil, hoci ako Šialený Vinnie si nechával vlasy divoko rásť. Takisto so spoluväzňami sa rozprával úplne normálne.

Nasledovali ďalšie odhalenia, a tak v roku 2003 Gigante pristúpil na dohodu s prokurátormi. Priznal sa. Nahrávky jeho telefonických hovorov obsahovali dlhé príhody o návštevách lekára, pričom si robil žarty zo svojej hry na šialeného. Giganteho prezradilo možno aj to, že po útokoch 11. septembra celý ustráchaný volal rodine, aby sa uistil, či sú žena a deti v poriadku.

Po nahrávkach nemal Gigante inú možnosť ako vyjsť s farbou von - nepríčetnosť len predstieral. Nezostávalo mu iné ako akceptovať vyšší trest, ktorý navrhol prokurátor. Na slobodu sa mal dostať v roku 2010, pred dvomi rokmi však vo väzení zomrel. Dožil sa 77 rokov.

"Škoda, že Bradu dostali," povedal mafiánsky kolega na jednej z nahrávok. "Všetky tie roky v ústave mu boli nanič."

Cosa Nostra v USA

V rokoch 1880 - 1930 emigrovalo do USA 4,5 milióna Talianov, pričom štvrtina pochádza zo Sicílie. Medzi prišelcami boli mladí aj starí, robotníci i úradníci. A, samozrejme, "muži cti", ako si mafiáni hovorili.

Najprv sa sicílska komunita sústredila okolo Elisabeth Street v New Yorku. Mafiáni v komunite obchodovali, Sicílčanom dodávali jedlo a tovar, ktoré poznali z domova. Popri tom pašovali, vypaľovali a falšovali.

Ako teritoriálne založená zločinecká organizácia potrebovala Cosa Nostra pre svoju činnosť stabilnú miestnu komunitu, ale aj policajnú a politickú ochranu a tiež priaznivo naklonenú verejnosť a médiá. To v New Yorku nemali. Napriek mediálnej hystérii okolo "špiny", ktorá sa z "čižmy" prelievala do "krajiny slobodných", vplyv Cosa Nostry v jej začiatkoch sotva prekračoval hranice sicílskeho spoločenstva.

Všetko sa dramaticky zmenilo v roku 1919 s nástupom prohibície, keď vláda fakticky odovzdala priemysel s ročným obratom miliardy dolárov do rúk mafie. Obrovské zisky podnietili jej rast pod vedením Ala Caponeho v Chicagu a Charlesa "Luckyho" Luciana v New Yorku.

Organizovaný zločin sa v dôsledku zákazu alkoholu stal prijateľnejším v očiach verejnosti. Bežnému Američanovi nebolo vôbec jasné, prečo by mu mal byť upieraný pohárik. Naopak, oceňoval statočných priekupníkov, ktorí riskovali život, aby uspokojili dopyt po alkohole. Do roku 1929, keď sa prohibícia skončila, bola už mafia významnou silou, zjednotenou pod vedením piatich newyorských rodín. Luciano sa stal "bossom bossov".

V dôsledku prohibície sa americká mafia stala kozmopolitnejšou než jej taliansky vzor. Medzi Lucianových najbližších kumpánov patrili ľudia nesicílskeho pôvodu: nemecký Žid Dutch Schultz, poľský Žid Meyer Lansky či rakúsky Žid Bugsy Siegel. Poslední dvaja založili akciovú spoločnosť Vražda, notoricky násilnú bandu, ktorá v tridsiatych a štyridsiatych rokoch vykonala pre mafiu stovky vrážd. Na rozdiel od svojich konzervatívnych talianskych bratrancov Cosa Nostra v Severnej Amerike nemala teda problém prijať za svojich aj mafiánov inej národnosti.

Talianska mafia je stále najväčšou skupinou organizovaného zločinu v USA. Dnes ju tvorí 26 rodín so sídlom v New Yorku, Philadelphii, Novom Anglicku, Chicagu, Detroite, Las Vegas a New Orleanse. Štruktúra každej rodiny sa od Lucianových čias v podstate nezmenila. Na čele stojí boss alebo krstný otec, nasleduje zástupca, ktorý velí kápom. Každý kápo alebo caporegime šéfuje bande najviac desiatich vojakov. Každá rodina disponuje štyrmi až deviatimi bandami. Rodiny si najímajú nečlenov ako spoločníkov. Zriedka robia viac než len poslíkov pri drogových obchodoch.

Jediné zmeny tejto základnej štruktúry sa odohrali za Vincenta "Bradu" Giganteho v osemdesiatych rokoch. Do štruktúry pribudol rodinný posol, ktorý odovzdával rozkazy bossa podriadeným a boss ulice, ktorý viedol rodinu, keď bol skutočný šéf vo väzení alebo nezastihnuteľný.

Zdroj: John Dickie, Cosa Nostra: A History of the Sicilian Mafia, 2004.