BRATISLAVA. Na návrh ministerstva práce parlament uzákonil, že čas, ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku v pohotovosti, hoci nepracuje, sa považuje za pracovný čas, a ten je ohraničený. Keď počas pohotovosti zamestnanec bude pracovať, pôjde zasa o prácu nadčas a aj tá je časovo ohraničená.
Z toho vyplýva jednak obmedzenie času, ktorý možno odpracovať, a jednak zvýšenie mzdových nákladov. Za každú hodinu neaktívnej pohotovosti na pracovisku totiž zamestnancovi bude patriť najmenej celá minimálna hodinová mzda. Nielen jej polovica ako dnes.
Maximálne 56 hodín
Na druhej strane zdravotník bude môcť priemerne odpracovať aj viac ako 48 hodín týždenne, čo je všeobecný limit. Najviac to môže byť priemerne 56 hodín týždenne, pričom pôjde o priemer za štyri po sebe idúce mesiace.
Námestník riaditeľa Nemocnice s poliklinikou Trstená Dušan Šurina hovorí, že musia poskytovať zdravotnú starostlivosť 24 hodín, takže novela, keď vstúpi do platnosti, im môže spôsobovať problém. „Obmedzenie pohotovostných hodín je pre nás neprijateľné, a to pre znefunkčenie systému pohotovostných služieb,“ povedal Šurina. Dodal, že realizovať tieto zmeny znamená zavedenie zmennosti, čo je pri súčasnom počte lekárov pre nich veľmi zložité. „Jednoznačne sa týmto zvyšuje náročnosť na počet zamestnancov a, samozrejme, aj na mzdové prostriedky,“ hovorí Šurina.
Nárast mzdových nákladov
Ernest Fedor, riaditeľ Nemocnice s poliklinikou Trebišov, zas tvrdí, že vzhľadom na očakávané legislatívne zmeny sa už usilovali získať nových lekárov i zdravotné sestry, aby „pokryli predpokladaný nárast potreby personálu. Očakávame teda zvýšený dopad na náklady na mzdové prostriedky.“
Aj Miroslav Melo, riaditeľ Nemocnice Andreja Leňa Humenné a Nemocnice armádneho generála Ludvíka Svobodu Svidník, pripúšťa, že „to spôsobí isté problémy, ktoré sa dotknú personálneho obsadenia, hlavne odborného personálu“. Ak novela zákonníka začne byť účinná, „bude nutné riešiť personálne otázky a aj financie tak, aby bola zabezpečená plná prevádzka nemocníc.“
