BRATISLAVA. Predstava, že súčasná opozícia reprezentuje bohatších a naopak, neplatí. Vyplýva to z údajov reprezentatívnych prieskumov agentúr Focus aj MVK o príjmoch sympatizantov politických strán, respektíve celých ich domácností. Hoci agentúry použili rôzne metodiky, SDKÚ, Smer aj SNS zaradili zhodne medzi trojicu strán s najbohatšími priaznivcami.

Rozdiely vidno pri detailnejšom pohľade na početnosť sympatizantov strán medzi rodinami s najvyššími príjmami.

Smer a SNS za stranou SDKÚ výrazne zaostávajú. Príjem väčší ako 30-tisíc korún na celú domácnosť, v ktorej žijú, má podľa Focusu až tretina sympatizantov strany Mikuláša Dzurindu, pri Smere a SNS je to približne štvrtina.

Martin Slosiarik z Focusu upozorňuje aj na relatívne vysoký výskyt priaznivcov SDKÚ, ktorí odmietli odpovedať na otázku o príjme. V tejto skupine vidí jednak študentov, ktorí nevedia, koľko ich rodičia zarábajú, najmä však ľudí, ktorých príjem je taký vysoký, že sa o ňom nemajú chuť baviť s anketárom pod sľubom anonymity.

A ako si vysvetliť, že Smer patrí k stranám podľa voličskej základne skôr bohatším ako chudobnejším? Slosiarik vidí voliča Smeru ako člena viacdetnej domácnosti, ktorej živitelia majú prácu, väčšinou manuálnu. Sú to najmä zamestnanci, ktorí majú pocit, alebo sú naozaj slabšie platení ako ľudia pracujúci v kanceláriách alebo podnikatelia.

Koho majú radi chudobnejší

Najnižšie príjmy v jednej domácnosti majú priaznivci KSS. Takmer tretina z nich žije v domácnostiach, ktorých členovia majú všetky spoločné príjmy nižšie ako 14-tisíc korún.

Priaznivci HZDS sú na tom o trošku lepšie. Vysvetlenie je podľa Slosiarika v typickom zložení domácností sympatizantov Vladimíra Mečiara. Oveľa viac ako vo zvyšku populácie to sú jedno a dvojčlenné domácnosti dôchodcov.

V pomyselnom rebríčku chudoby nasledujú strany bývalej pravicovej koalície - KDH a SMK. Rovnako, ako aj u priaznivcov KSS a HZDS, má polovica z nich spolu s ostatnými členmi rodiny mesačne k dispozícii menej ako 20-tisíc korún.

Príjmy voličov SMK, KDH, KSS a HZDS sa podobajú aj podľa údaja medián, ktorý rozdeľuje ich voličov na dve rovnako veľké skupiny. Ak teda sympatizantov týchto strán rozdelíme na dve polovice - chudobnú a bohatšiu - hranica bude vo všetkých prípadoch viesť v intervale 18- až 20-tisíc korún na rodinu. Pri trojici SDKÚ, Smer a SNS je medián v intervale 22 až 25–tisíc korún.

Pri SMK je jeho relatívne postavenie v chudobnejšej časti spektra vysvetliteľné najmä jadrom priaznivcov, ktorí žijú v regiónoch s nízkou zamestnanosťou, a teda aj s nižšími príjmami. Hlavným znakom KDH je podľa analytika Focusu jeho rozčesnutosť. Tak, ako majú kresťanskí demokrati silnú skupinu chudobnejších a starších vidieckych rodín, tak sú medzi nimi aj priaznivci z väčších miest s príjmami porovnateľnými s voličmi z SDKÚ.

Koľko peňazí majú domácnosti sympatizantov politických strán

Údaje vyjadrujú, koľko percent domácností sympatizantov politickej strany má čistý mesačný príjem v danom intervale.Do čistého mesačného príjmu sa zarátúvajú nielen mzdy, ale napríklad aj dôchodky, sociálne dávky, štipendiá, príjmy z podnikania či prenájmu. Zber dát: prvý polrok 2007. Zdroj: Focus

Videokomentár Ľuboša Jančíka:

Pre Smer je typický mladý mestský volič

Vyššie príjmy ako voliči Smeru majú podľa prieskumu agentúry MVK iba stúpenci SDKÚ.

Voliči Smeru nepatria medzi najchudobnejších. Prieskum agentúry MVK potvrdzuje to, k čomu dospela agentúra Focus: Voliči Smeru majú vyššie príjmy ako väčšina strán. Výnimkou je iba SDKÚ, ktorá má aj podľa prieskumu agentúry Focus najbohatších voličov. Rozdiel v prieskumoch je, že Focusu vyšlo, že viac peňazí majú aj sympatizanti SNS ako Smeru.

Priemerný čistý príjem voliča Smeru bol podľa prieskumu MVK v máji 11 458 korún mesačne. Do príjmu sa pritom nepočíta iba hrubá mzda, ale napríklad aj sociálne dávky ako penzie, príspevky v nezamestnanosti, materská a iné. Za Smerom nasledovala SNS a KDH. Predposledné bolo HZDS, na chvoste skončila SMK.

„Vyšší príjem voličov Smeru je daný tým, že sú medzi nimi ľudia v mladšom a strednom veku a skôr mestskí voliči,“ povedal šéf agentúry MVK Pavel Haulík. Výrazný odstup SDKÚ zdôvodnil tým, že je to strana, ktorá oslovuje úspešnejších a bohatších ľudí. „Takáto skupina sa pohybuje od 15 do 20 percent spoločnosti.“

Haulík priznal, že prieskum neodráža úplne realitu, pretože „ľudia zvyknú podhodnocovať svoju finančnú úroveň“. Problémom podob­ných prieskumov je aj to, že nepostihnú tých úplne najchudobnejších, ani najbohat­ších. „Značnú časť medzi chudobnými tvoria sociálne neprispôsobiví ľudia, ktorí bývajú v rôznych osadách. Tí nie sú dostupní.“ Prečo sa do prieskumov nedostanú najbohatší? „Horných päť percent k sebe nikoho nepustí,“ povedal Haulík.

Ľuboš Jančík

Členov Smeru príjmy ich voličov prekvapili

Predstaviteľov Smeru prekvapilo, že ich voliči patria k ľuďom s vyššími príjmami. Tvrdia, že sa nad tým príliš nezamýšľali.

Predstavitelia politických strán tvrdia, že sa podľa priekumov verejnej mienky riadia len čiastočne. Údaje o tom, aké príjmové skupiny ich volia, prekvapili hlavne ľudí z najužšieho vedenia Smeru.

„Naši voliči sú ľudia, ktorí predávajú prácu. Predpokladáme, že ich príjmy nie sú vysoké,“ povedal predseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž.

Podľa Číža výsledky prieskumov potvrdzujú, že princípy, ktoré sa snažia dostať do politiky, sú široko akceptované.

„Aj keď sú naši voliči v priemere bohatší, sú solidárni a chcú, aby sme robili túto politiku a peniaze sa prerozdeľovali,“ vysvetľoval podpredseda Smeru Dušan Čaplovič.

Čaplovič aj Číž tvrdili, že sa strana neriadi tým, z akých príjmových skupín sú ich voliči.

SNS to vedela Rafaela Rafaja z SNS podpodpora jeho strany medzi vyššími príjmovými skupinami neprekvapila. „Máme dosť veľkú podporu – okolo 19 až 20 percent – u živnostníkov a podnikateľov.“ Podľa Rafaja sa strana riadi prieskumami len čiastočne.

„Tá váha však nie je taká kľúčová, aby sme menili zásadné postoje,“ povedal Rafaj.

SDKÚ si na strategické rozhodnutia robí prieskum

„Na strategické rozhodnutia robíme aj u nás prieskumy, ale, samozrejme, vychádzame aj z odborných stanovísk. Prieskumy však nie sú rozhodujúce,“ povedal podpredseda SDKÚ Pavol Kubovič.

Poslanca neprekvapilo, aké príjmové skupiny volia jeho stranu, ale aké Smer.

SMK sa bude viac zaoberať sociálnou politikou

Podpredsedu SMK Józsefa Berényiho najslabšia úroveň príjmov ich voličov tiež neprekvapila. „Vieme, že od Šiah až po ukrajinskú hranicu je najkrízovajšia oblasť z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska.“

Podľa Berényiho sa aj posledný kongres SMK zaoberal novou politikou, ktorá by mala zdôrazniť sociálny rozmer.

KDH prieskumy nezaujímajú

Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica bolo v minulosti problémom hnutia, že nebolo vnímané ako kompetentné riešiť ekonomické a sociálne otázky.

Tvrdí, že jeho stana sa prieskumami neriadi – to podľa neho robí najmä Smer.

Žiadny člen vedenia HZDS včera nedvíhal mobilný telefón.

Miroslav Kern

Premiér tvrdí, že priemerne nemáme 20-tisíc. Má pravdu

Premiér Fico spochybnil štatistiky. Neverí im. Šéfka Štatistického úradu to však nevníma ako útok na prácu jej ľudí.

Premiér Robert Fico nedávno pre Nový Čas povedal, že neverí štatistikám a ak mu niekto tvrdí, že na Slovensku je priemerná mzda 20-tisíc korún, tak klame.

„Ak sčítate platy v bankovníctve a 10-tisícové platy robotníkov a urobíte z toho priemer, neodráža to skutočnú situáciu,“ povedal Fico. Premiér má pravdu, pretože priemerný plat v národnom hospodárstve bol v prvom štvrťroku 18,5-tisíca korún mesačne v hrubom. Cez 20-tisíc sa priemer dostal iba vlani v poslednom štvrťroku, aj to najmä pre vianočné odmeny zamestnancom.

O štatistikách pre­miér povedal, že „ešte to bude dlho trvať, kým to bude zodpovedať skutočnosti“.

Šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová si nemyslí, že premiérove slová znamenajú nedôveru k práci Štatistického úradu. „Skôr to boli vyjadrené kontexty týkajúce sa veľkosti priemernej mzdy, ktorú uvádzame so všetkými obmedzeniami, ktoré sa na tento ukazovateľ viažu,“ povedala. Priemerná mzda je reálne, a nie vymyslené číslo. „Je to údaj, ktorý sa vzťahuje len na ekonomicky aktívnych obyvateľov, a je to správny udaj,“ povedala Benkovičová.

Matematické princípy hovoria, že priemer sa týka iba malej skupiny ľudí a pod priemerom sa vždy nachádza väčšia časť sledovanej množiny ako nad ním.

„Nepochybujem o tom, že údaje o priemernej mzde sú v rámci možnosti, ktoré štatistika má, správne,“ povedal sociológ Pavel Haulík. To, že premiér zopakoval matematický princíp a povedal, že priemerná mzda neodráža väčšinu zárobkov v spoločnosti, je podľa neho normálna politická agenda.

(ľja)

Stĺpček Mariána Leška
Predsedova priepasť?

Winston Churchill povedal, že verí iba tým štatistikám, ktoré sám sfalšoval, slovenský premiér neverí žiadnym. Niektoré sú však zaujímavé. Napríklad tie, ktoré hovoria o príjmoch voličov rôznych strán.

Keď v roku 1999 Smer vznikal, tak sa do jeho programu dostalo, že „odmieta ideologizovanie vecí“, lebo problémy „nepovažuje ani za ľavicové, ani za pravicové“. Strana, ktorá vznikla ako neideologická, teraz ideologizuje až cez mieru.

Jej predseda sa usiluje „odkomunikovať“, že medzi ním a predchodcami z SDKÚ existuje priepasť. Kým on robí „politiku pre ľudí“, oni ju robia pre „úzku vrstvu najbohatších“. Ale ako sa ukázalo, „ľudia“ a „úzka vrstva“ majú k sebe blízko.

Sociologické prieskumy totiž zistili, že voličov Smeru a SDKÚ nijaká priepasť nedelí, lebo vyšší priemerný príjem ako voliči Smeru majú už iba stúpenci SDKÚ. Kde mal byť veľký dištanc, je priamy kontakt.

Winston Churchill tiež povedal: Človek sa občas pot­kne o pravdu, ale väčšinou sa pozbiera a ide ďalej.