BRATISLAVA. Schválená novela zákona o ochrane prírody je v rozpore s Aarhuským dohovorom, ktorý sa zaviazali dodržiavať Slovensko i Európska únia. Hovorí to analýza združenia Občan a demokracia. Za problémové považuje časti zákona, ktoré hovoria o tom, ako sa majú štátne orgány vyrovnať s námietkami občianskych združení a o ich prístupe k súdu.
Ak Slovensko dohovor poruší, môže Európska komisia podať proti nemu žalobu, hovorí právnik združenia Peter Wilfling. Komisia už začala dve konania proti Slovensku – pre ťažbu v Tatrách, a preto, že nevyhlásilo chránené vtáčie územia.
Dohovor zaručuje, že úrad sa v rozhodnutí musí vyrovnať s pripomienkami verejnosti, teda uviesť, ako ich zohľadnil, alebo prečo nie, vysvetlil Wilfling. Novela však mení súčasný štatút združení z účastníka konania len na zúčastnenú osobu.
„Nebyť účastníctva občianskych združení, boli by schválené nebezpečné a rizikové projekty,“ hovorí Ladislav Hegyi zo združenia Priatelia Zeme. „Podľa nového zákona sa občianske združenie síce bude môcť k navrhovaným činnostiam vyjadriť, ale úrad sa jeho návrhmi a námietkami fakticky nemusí zaoberať,“ povedal Wilfling. „Dá sa povedať, že ich môže hodiť do koša.“
Rozhodovať sa pritom môže o povolení banskej ťažby, výstavbe elektrární, skládok a spaľovní nebezpečného odpadu, chemických tovární, cementární, kameňolomov, skladov jadrového paliva či priehrad, letísk alebo výroby jedov a pesticídov.
Ministerstvo životného prostredia zmenu hodnotí ako prínos, plne v súlade so záväzkami Slovenska. Mimovládne organizácie vraj často zneužívali svoje postavenie na obštrukcie - napríklad pri regulačnom odstrele medveďov, ktorých sa preto nepostrieľalo ani plánovaných 10 percent.
Predkladateľ návrhu Marian Záhumenský zo Smeru hovorí, že požiadavky dohovoru sú naplnené, lebo občania môžu podať podnet na prokuratúru, aby prešetrila zákonnosť rozhodnutia.
Analýza upozorňuje, že prokurátor nemôže sporné rozhodnutie zrušiť a nemusí ani podať žalobu.
