KOŠICE. O viac ako 3700 hektárov pozemkov pripravil komunistický režim 14 obcí v okrese Košice-okolie. Jedna z nich, Sokoľany, po desiatich rokoch vyhrala spor o 700 hektárov pozemkov.
Obecné samosprávy sa desať rokov usilujú o návrat k historickým katastrom. Podľa názoru starostov administratívne odčlenenie časti území v roku 1981 bolo nezákonné. Stranícke a štátne orgány direktívne rozhodli bez toho, aby sa občania mohli vyjadriť. Na pozemkoch, ktoré obhospodarovali ich predkovia, vyrástli Východoslovenské železiarne, spaľovňa odpadkov či magnezitka.
Prekreslia mapu
Štrnásť obcí podalo v roku 1997 na Okresnom úrade Košice–okolie návrh, v ktorom sa dožadovali obnovenia pôvodných katastrálnych území. Problémom sa zaoberal Krajský súd v Košiciach i Najvyšší súd SR.
Po desiatich rokoch si svoje práva vydobyla jedine obec Sokoľany. Katastrálne mapy Košíc a okresu Košice–okolie sa budú zrejme musieť prekresliť. Minulý mesiac o tom rozhodol katastrálny úrad v Košiciach.
Dedina s 1200 obyvateľmi vyhrala spor o 700 hektárov pozemkov, na ktorých stoja výrobné haly U. S. Steel, širokorozchodná trať a množstvo ďalších priemyselných budov.
Pripravení bojovať
„Keďže spoločný návrh obcí nám vrátili, podali sme vlastný. Dokázali sme, že o odčlenení pozemkov rozhodli bez vedomia vlastníkov. Do geodetických máp a ďalších potrebných dokladov sme investovali okolo pol milióna. Ale oplatilo sa bojovať,“ hovorí starosta Tomáš Suchý.
Vrátením pozemkov by malo do obecného rozpočtu pribudnúť zopár miliónov korún z daní, ktoré firmy odvádzajú do pokladne Košíc: „Peniaze potrebujeme ako soľ. Desaťročia platila u nás stavebná uzávera, nič sa neinvestovalo, obec bola na dožitie.“
Starosta Suchý je vo vyjadreniach opatrný. Rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Pochybuje, že mesto sa pozemkov len tak ľahko vzdá: „Sme však pripravení bojovať .“
Mesto sa nevzdá
Podľa hovorkyne košického magistrátu Jany Geročovej mesto už dostalo rozhodnutie. Dovtedy, kým nadobudne právoplatnosť, sa však k problému nemieni vyjadriť.
„Územia, ktoré boli do katastra mesta začlenené pred viac ako 25 rokmi, sa stali jeho prirodzenou súčasťou, mesto do nich investovalo alebo iným spôsobom na nich participuje. Je teda viac ako pravdepodobné, že budeme trvať na zachovaní súčasného stavu,“ povedala Geročová.
Starostovia rezignovali
Starostov ukrivdených obcí síce úspech Sokolian povzbudil, zdá sa však, že väčšina z nich už rezignovala.
„Pri našom rozpočte si investíciu do geodetických máp nemôžeme dovoliť. Peniaze potrebujeme na rozbehnuté projekty. Navyše, pozemky nám zobrali bez toho, aby sa nás niekto pýtal. Nechápem, čo teraz od nás chcú,“ myslí si zástupca starostu Veľkej Idy Ján Rontó.
Veľká Ida prišla za komunizmu o najväčšiu výmeru – takmer 1500 hektárov, čo predstavuje približne jednu tretinu pôvodného katastrálneho územia. Dnes na pozemkoch stojí hutnícka fabrika.
Na 360 hektároch pozemkov, ktoré patrili obci Valaliky, vybudovali za socializmu napríklad mestskú spaľovňu odpadov. Jej negatívny dosah na životné prostredie je evidentný.
„Máme akurát o niečo nižšie poplatky za likvidáciu odpadu. Z daní, ktoré dostáva mesto, nemáme ani korunu,“ povedal starosta Štefan Petrík. Šancu na nápravu nevidí ružovo.
„Skúsime ešte podniknúť nejaké právne kroky. Poprípade sa pokúsime dohodnúť s mestom na kompenzáciách.“
