-------------------- K spravodajstvu: PROFIL; FOTO vo fotoarchive --------------------
Bratislava 15. júla (ČTK) - Človek dvoch tvárí. Básnik zamilovaný do komunistickej strany. I tak zvyknú hodnotiť spisovateľa, ale aj niekdajšieho ministra kultúry z čias komunistického režimu Miroslava Válka, ktorý by sa 17. júla dožil 80 rokov.
Literárny vedec Rudolf Chmel Válka poznal na sklonku 80. rokov. "Vtedy to bol človek, ktorý vedel veľmi racionálne posudzovať život, a kým v politike bol pragmatikom, tak jeho poézia ako keby bola úplne z iného sveta, fantázie," povedal pre ČTK Chmel, ktorý si podobne ako Válek na niekoľko rokov vyskúšal kreslo ministra kultúry. Na rozdiel od Válka, ktorý bol ministrom takmer 20 rokov, to však už bolo za demokratického režimu.
Válek bol podľa neho človekom dvoch vízií sveta. "Jedna bola básnická, druhá politická a nie vždy sa tie vízie stretávali," povedal Chmel, podľa ktorého Válek ako básnik patrí do prvej desiatky, možno aj päťky v celom vývoji slovenskej poézie.
Sám sa rád vracia najmä k Válkovým básnickým zbierkam z konca 50. a začiatku 60. rokov. "Priniesli do tradičnej slovenskej symbolistickej poézie ducha modernosti, veľmi racionálny avantgardný tón," dodal Chmel.
V tých časoch boli podľa neho novým trendom naklonení aj komunisti. Práve príslušnosť ku komunistickej strane je podľa mnohých paradoxom na osobnosti ospevovaného autora. "Na jednej strane bol básnik, básnik kvalitný, na druhej strane vstúpil do politiky a od nej sa zašpinil," uviedol politológ Miroslav Kusý.
Podľa neho sa Válek nechal uniesť, keď kritizoval mnohých spisovateľov a umelcov, že poblúdili. Nakoniec síce v čase rozpadu komunizmu Válek tento systém kritizoval, zabudol však podľa Kusého spomenúť svoju účasť v jeho vysokých funkciách. Politológ však uznal, že Válek nemal veľa šancí, aby sa proti režimu postavil.
Kusý mal s dlhoročným ministrom kultúry Válkom aj osobnú skúsenosť. Ponúkol mu pomoc po tom, čo Kusý podpísal protirežimový dokument Chartu 77. "Tak mi povedal: Pozri sa Miro, si ešte mladý človek, nepokaz si život a napíš sebakritiku takú, aká ťa bude čo najmenej bolieť. Keď to urobíš, ja ti sľúbim, že urobím záchranné práce pre teba," spomínal Kusý.
Ponuku však Kusý odmietol, lebo sa mu to zdalo ponižujúce a neprijateľné. Aj tak si však Kusý myslí, že Válek patril určite k tým slušnejším predstaviteľom režimu.
Básnik Ľubomír Feldek, ktorý sa s Válkom priatelil, situáciu takú čierno-bielu nevidel. Válka spoznal ešte ako vysokoškolského študenta. Válek, ktorý sa narodil v Trnave, pri posedení v známej bratislavskej kaviarni práve Feldekovi a jeho priateľom navrhol, aby si založili skupinu básnikov s vlastným umeleckým programom. Tá je už 50 rokov známa ako "trnavská".
"Bol to výborný básnik, bol to môj priateľ," povedal Feldek, podľa ktorého je Válek v slovenskej literatúre stále prítomný. "Ja si myslím, že to ešte história prebáda a že sa ešte zistí, že Válek napísal sem-tam aj zlú báseň a že aj ako politik spravil všeličo dobré," uzavrel.
him jpa prl
