-------------------- K spravodajstvu: FOTO vo fotoarchive --------------------

Bratislava 15. júla (ČTK) - Bol kritikmi uznávaným básnikom, ktorý priniesol nový vietor do plachiet slovenskej poézie, ale aj komunistickým funkcionárom a dlhoročným ministrom kultúry v slovenskej vláde v čase normalizácie. V utorok 17. júla by sa dožil osemdesiat rokov.

Tak, ako na jeho tvorbu prevažuje jednotný názor, tak rozporuplné sú názory na Válkove pôsobenie v politike. Mnohí pamätníci tvrdia, že práve vďaka Válkovi takzvaná normalizácia (návrat k represívnemu komunistickému režimu), nemala taký tvrdý a perzekučný charakter ako v Čechách. Navyše dodávajú, že proti dobre organizovanému režimu nemal príliš veľkú šancu presadiť iné myšlienky.

Už prvá Válkova knižná zbierka Dotyky dávala tušiť, že na scéne sa objavil básnik, ktorého diela budú nadčasové a ich čítanosť a populárnosť neovplyvní žiadny politický režim. Autor Miroslav Válek je zaradený do školských osnov základných a stredných škôl aj dnes, presne tak, ako tomu bolo aj počas komunizmu.

"On roztočil prudkú a prenikavú obraznosť modernej poézie a snažil sa zapriahnuť túto parádnu kobylu do ťažkých nákladov. A podarilo sa mu to. Dotiahol do poézie svoju rozporuplnú dobu," povedal o ňom jeho súputník a ďalší veľký slovenský básnik Milan Rúfus. Podľa kritikov Válkova lyrika s nežnou krutosťou odhaľuje všetky bolesti človeka medzi ľudmi, hovorí o láske, samote, nádejach a smútku, o svete. Jeho zbraňou v ostrosti a výstižnosti veršov je irónia a sarkazmus. Válkove básne sú čitateľsky náročné s náznakmi tichého tušenia tragických osudov, ktoré potajomky pripravuje život a láska.

Rodák z Trnavy, ktorý svojím poetickým dielom prispel k prekonaniu schematizmu v slovenskej literatúre 50. rokov, uverejňoval svoje prvé básne s milostnou lyrikou v časopisoch už koncom 40. rokov. Vtedy v roku 1947 maturoval na obchodnej akadémii, potom sa zapísal na Vysokú obchodnú školu v Bratislave, no štúdium nedokončil.

Po Dotykoch nasledovali básnické zbierky Príťažlivosť (1961), analytický Nepokoj (1963) a znepokojujúce Milovanie v husej koži (1965). Báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať z druhej básnickej zbierky Príťažlivosť patrí medzi kompozične najprepracovanejšie v slovenskej poézii. Po vstupe do politiky sa koncom 60. rokov umelecky odmlčal a na básnické nebo sa vrátil v roku 1976 s kontroverznou poémou Slovo, ktorá je ideologicky zafarbené režim obhajujúce dielo.

Válek bol v rokoch 1966-1967 spoluzakladateľom a šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid, ktorý vychádza dodnes. Venoval sa aj tvorbe pre deti. Zbierka Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov (1964) alebo Do Tramtárie (1970) sú plné hravosti a obraznosti blízkej detskému vnímaniu sveta. O času nepodliehajúcej Válkovej tvorbe svedčia aj jeho zhudobnené texty Jesenná láska v podaní speváka Miroslava Žbirku a Po písmenku od Pavla Hammela.

Z politiky sa stiahol po takmer 20 rokoch vo funkcii ministra kultúry v slovenskej vláde v roku 1988, ešte pred pádom komunizmu. Ako člen komunistickej strany od roku 1962 zasadal vo vysokých orgánoch totalitnej politickej strany. V roku 1971 sa stal na päť rokov poslancom vtedajšieho federálneho parlamentu a od roku 1976 bol poslancom Slovenskej národnej rady. Angažoval sa tiež vo vtedajších profesných spisovateľských organizáciách. V rokoch 1967-1968 viedol zväz slovenských spisovateľov a vo februári 1989 sa na necelý rok stal predsedom jeho federálnej podoby. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

jpa dap rmi prl