„Je to situácia, ktorú vláda nechcela a nevíta ju. Nemáme však na výber, musíme to urobiť,“ vysvetľoval včera britský minister zahraničia David Miliband (na snímke Reuters), prečo sa rozhodli vyhostiť z krajiny štyroch ruských diplomatov. Napriek tomu, že Miliband ich mená neprezradil, podľa BBC ide o ruských rozviedčikov s diplomatickým krytím.
Ako chutí odveta
Londýn sa tak Moskve chce pomstiť za to, že mu nechce vydať ruského občana Andreja Lugového, ktorého Scotland Yard považuje za hlavného podozrivého z vraždy Alexandra Litvinenka. Podľa Milibanda museli Moskve vyslať jasný a adekvátny signál.
Kremeľ, ktorý odmietol vydať Lugového, sa bráni tým, že mu to ani neumožňuje ruská ústava. Na včerajší krok Londýna reagoval pobúrene. Označil ho za nemorálny a pohrozil odvetnými opatreniami. Bývalý ruský agent Litvinenko, ktorý ušiel do Veľkej Británie, kde získal britské občianstvo, zomrel vlani na otravu rádioaktívnym polóniom 210.
Britskí vyšetrovatelia sú presvedčení, že za jeho vraždou je ruský milionár Lugovoj, ktorý bol takisto agentom KGB a s Litvinenkom sa stretol v Londýne v deň jeho otravy.
Vyhostenie časti diplomatického personálu je v diplomatickej praxi považované za jedno z najkrajnejších riešení problematických vzťahov medzi dvoma krajinami.
Zlé vzťahy
Britský šéf diplomacie včera ani nezakrýval, že rusko-britské vzťahy sú zlé a dlhšie to tak aj ostane. Londýn chce prehodnotiť vzťahy s Moskvou a pozastaviť rokovanie o zľahčení vízového režimu medzi krajinami.
Komplikované vzťahy s Moskvou má aj západná Európa a USA. Prejavuje sa to pri amerických plánoch postaviť protiraketový systém v strednej Európe, na čo Moskva v nedeľu zareagovala vystúpením z Dohody o obmedzení konvenčných zbraní.
„Myslím, že je to krok, ktorým sa vraciame do éry studenej vojny,“ povedal pre Reuters posledný sovietsky minister zahraničia Eduard Ševardnadze.
