BRATISLAVA. Ak je vám v práci horúco a máte pocit, že podmienky sú neznesiteľné, ohláste sa. Zamestnanci sa môžu domáhať adekvátnych podmienkok v extrémnych klimatických podmienkach. Ide predovšetkým o pitný režim i prestávky.

Zákon nerieši krátenie času

Zákon však neurčuje, pri akej teplote treba pracovný čas upraviť, prípadne skrátiť. „Krátenie alebo zmena pracovného času je výsledkom dohody zamestnávateľa so zamestnancami, respektíve zástupcami zamestnancov. Môže byť súčasťou kolektívnej zmluvy,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu verejného zdravotníctva Veronika Wiedermannová.

V extrémnych horúčavách trpia najmä tam, kde nemajú klimatizáciu. A tá ešte zďaleka nie je normou. Katastrálny úrad v Bratislave napríklad „z dôvodu nepriaznivých pracovných podmienok“ posunul pracovný čas. Najviac vyťažené pracovisko v bratislavskej Ružovej doline v pondelok, stredu a piatok úraduje o hodinu až dve kratšie ako zvyčajne. Kratší pracovný čas majú aj pracoviská v Malackách, Pezinku a Senci.

Varovanie Úradu verejného zdravotníctva

Ústredný úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že u zamestnancov môže záťaž teplom viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.“

Gabriel Dudinský z Odborového zväzu Stavba tvrdí, že tam, kde pôsobia odbory, sa pitný režim dodržiava a pracovné podmienky sa prispôsobujú klimatickým. Odborový zväz a Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa jednou kolektívnou zmluvou dohodli, že pitný režim sa upraví „všade tam, kde si to klimatické podmienky a stupeň energetického výdaja tela vyžadujú“. Odbory podľa Dudinského nemajú informácie, že by zamestnávatelia dohodu nerešpektovali.

Odborári sú spokojní

Predseda Slovenského odborového zväzu sklárskeho priemyslu Miroslav Buček hovorí, že v sklárňach v Lednických Rovniach a Poltári majú v odpoludňajšej zmene jednu 15-minútovú prestávku navyše a znásobený pitný režim. „Každý má dostatok chladených nápojov. Ak majú zamestnanci potrebu, môžu sa ísť osprchovať. Snažíme sa robiť také podmienky, aby teplo bolo znesiteľné.“

Aj odborový zväz pracovníkov poľnohospodárstva podľa jeho predsedu Františka Baláža monitoruje pracovné podmienky počas žatvy. „Na základe návštev v teréne možno konštatovať, že je zabezpečená dobrá starostlivosť, predovšetkým stravovací, pitný, ale aj odpočinkový režim.“

Tekutiny pomôžu aj v noci

Zaspať v horúčavách pomôže dobrý pitný režim a aktívny prístup k životu – pomáha s aklimatizáciou.

BRATISLAVA. Prehadzujete sa z boka na bok a nemôžete zaspať. Horší spánok je v horúcich nociach prirodzený, nočné teploty na juhu sú okolo 25 stupňov, v bytoch často aj nad 30. Praktický lekár Peter Lipták hovorí, že už naši predkovia vedeli, že pri zvýšených teplotách treba odísť na letný byt. Kto ho nemá, musí si pomôcť inak.

Podstatné je, aby ľudia mysleli pozitívne a snažili sa na horúčavy si zvyknúť. „Pite veľa tekutín, treba byť aktívny.“ Podľa Liptáka sa telo unaví, ale zároveň začne aj pracovať a aklimatizovať sa. Okrem toho, ak nezabudneme na tekutiny, tak vďaka nim nabehnú v tele prirodzené mechanizmy ochladzovania. Dôležité je, aby ľudia nejedli ťažké jedlá.

Za zlú metódu označil Lipták spánok pod navlhčenou plachtou. Riskujete, že sa ráno nepostavíte a budete dolámaní. Dobrý nápad nie je privolať spánok tabletkami. Lipták skôr odporúča mätový čaj alebo čaj z byliny levzea, ktorá je dobrá na nervy a spánok. Večer sa treba osprchovať, schladiť a vypiť čaj.

Pomôcť môže spánok na chladnejšom mieste. V rozohriatych panelákoch vraj niektorí spávajú vo vani.

(vev)

Ochrana zdravia na pracovisku pri horúčavách

Zamestnanci musia mať prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním, alebo sa umyť studenou vodou. Najmä pri nadmerne fyzicky ťažkej práci a pri práci vonku zamestnávateľ môže upraviť pracovný režim i oddych.

Zástupcovia zamestnancov sa s ním môžu dohodnúť na oddialení pracovnej zmeny, dĺžke a zaradení prestávok.

Pracovný odev má mať jednu vrstvu, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov.

Na pracovisku treba zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov žalúziami alebo roletami. Ak nie je na (uzavretom) pracovisku klimatizácia, treba vetrať. Ventilátory treba nasmerovať tak, aby nedochádzalo k priamemu ochladzovaniu zamestnancov.

Pitný režim

Dostupnosť a dostatok pitnej vody na pracovisku je samozrejmosťou. Okrem toho sa zamestnancom odporúča konzumácia dostatočného množstva vhodných nápojov. Zaplatiť ich nie je povinnosťou zamestnávateľa.

Ten má takúto povinnosť iba v určitých prípadoch. Pri zvýšenej záťaži zamestnancov teplom im bezplatne zabezpečí pitný režim, najmä:

• ak pri viac ako 4-hodinovej práci pri náročných činnostiach (práca s lopatou, rúbanie, kopanie) teplota na uzatvorenom pracovisku prekračuje únosné hodnoty a ak sa preukáže, že dochádza k nadmernej strate tekutín z organizmu, čo môže byť práca v hutníctve či sklárskom priemysle.
  
• pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku ak teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni prevýši 30 stupňov Celzia.
  
• pitný režim na pracovisku, ktoré je nadmerne zaťažené teplom, výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo treba zabezpečiť podľa návrhu lekára pracovnej zdravotnej služby.
  

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva

(joč)

V Hurbanove padlo 38 stupňov

Jedno z najteplejších miest na Slovensku je Hurbanovo, známe aj meteorologickou stanicou. Ťažký, horúci vzduch sa ani nepohne, ulicami sa občas trúsia domáci, ktorí si na horúčavy zvykli.

Teplejšie ako v Káhire

Mária Šarkozyová sa ovieva v stánku s langošmi. „Vonku je teplo, u nás ešte teplejšie. Musíme vydržať.“ Je to ďalší rekordný deň?

Meranie po jednej hodine popoludní ukáže 36,4 stupňa Celzia, čo na teplotný rekord nestačí. Ten padol až okolo tretej, keď sa teplomer vyšplhal na 37,4 stupňa a krátko pred piatou už bolo 38 stupňpv. V africkej Káhire namerali včera „len“ 32.

„Vzduch celé doobedie stál, až odpoludní sa začal hýbať,“ vysvetľuje oteplenie v priebehu včerajšieho dňa pracovník Meteorologického observatória Ľubomír Babín.

Hurbanovo už zažilo aj väčšie horúčavy. Pred siedmimi rokmi zaznamenali 20. augusta 2000 - rovných 39 stupňov.

Hurbanovčania trochu rep­cú, ale na silnú žiaru slnka si privykli. Miestna predavačka zmrzliny hovorí, že aspoň predá viac zmrzliny.

„Zobral som si dovolenku, doma mám ventilátor, osviežujeme sa v bazéne, pijeme vody a čaje,“ prezrádza recept na prežitie tepla Róbert Pluhár s kornútkom v ruke.

Nadpriemerný rok

Teploty sú v Hurbanove nadpriemerné o tri až štyri stupne od vlaňajšieho decembra. Hurbanovo leží v Podunajskej nížine, všade naokolo je rovina. Z meteorologickej veže vidieť do maďarského Ostrihomu, za Šahy i na nitriansky vrch Zobor.

V observatóriu robia pozorovania už vyše sto rokov. Od roku 1900 sú aj štatisticky kvalitne spracované v knihách, ulože­ných v starej knižnici pod vežou. Chýbajú len záznamy z rokov, keď juh Slovenska patril Maďarsku. Priekopníkom pozorovaní bol Mikuláš Konkoly (1871).

Observatórium sleduje klimatické merania. „Robíme z nich­ mesačný priemer. Každú hodinu evidujeme údaje do počítača. Okrem teploty sledujeme vlhkosť vzduchu, slnečný svit, silu vetra a zrážky,“ povedal Babín. Meracie prístroje sú aj na veži vo výške 25 metrov, ku ktorej vedie 130 schodov.

Pôda má takmer 50 stupňov Celzia

Zaujímavá je priesvitná guľa na meranie slnečného svitu, ktorý prepaľuje stopu na papier. Ďalšie teplomery na meranie teploty pôdy sú v meteorologickej záhrade a na ich výsledky čakajú najmä poľnohospodári. „Teraz ich netešia, pôda je suchá a rozpálená. V hĺbke dvoch centimetrov má 48,5 stupňa Celzia,“ dodal Babín.

Jana Beňová