mohúci, kde si po Bruceovi Všemohúcom opäť zahrá Boha. Pri rozhovore je milý, ústretový, tí, čo ho poznajú, vedia, že nemá nijaké hviezdne maniere.

Ste považovaný za jedného z najlepších „charakterových hercov", ktorý vo svojich rolách pôsobí pokojným, dôstojným a autoritatívnym dojmom. Ste spokojný s touto predstavou? Necítite stereotyp a nechceli by ste si niekedy zahrať napríklad v komédii?

Je pravda, že som bol prijatý ako určitá „morálna autorita". Keď sa však pozriem na hercov ako Henry Fonda, Spencer Tracy či Gary Cooper - ktorí boli tiež považovaní za „morálne autority", začnem rozmýšľať: „No, Morgan, si vo veľmi dobrej spoločnosti. Vôbec by si tu nemusel byť!" Takže som s týmto dojmom vlastne spokojný. Ale, samozrejme, si rád zahrám v komédii alebo inom žánri. Páči sa mi, keď sú úlohy čo najrozmanitejšie.

Prečo bývate v Mississippi, a nie v Hollywoode ako väčšina vašich filmových kolegov?

Keď som ako dospelý začal chodiť domov na návštevu k rodičom, uvedomil som si, ako veľmi sa cítim spätý s týmto štátom. V Mississippi som vyrastal a mám tam veľa priateľov. Navyše mi stačí tretina peňazí, ako by som minul v Los Angeles a môžem si kúpiť desaťkrát väčší pozemok s najbližším susedom na míle vzdialeným. Žijem na mieste, ktoré som vždy miloval.

Slávnym ste sa stali dosť neskoro - takmer ako päťdesiatročný vďaka filmu Street Smart. Očakávali ste to alebo to pre vás bolo úplné prekvapenie, keď sa to nakoniec podarilo?

Vždy som cítil, že filmový priemysel je miesto, kam patrím, kde by som mal byť. Takže som nebol až taký prekvapený, keď sa to stalo - viac by ma prekvapilo, keby sa to nestalo. (smeje sa)

Nemali ste obdobie, keď ste chceli toto zamestnanie opustiť?

Uvažoval som o tom v osemdesiatych rokoch, keď telefón prestal zvoniť a nijaká práca pre mňa nebola. Nedostal som ani najmenšiu televíznu úlohu. Vážne som sa zamýšľal, čo robiť ďalej, ako zaplatiť nájomné a zohnať jedlo. Nemal som ďaleko k tomu, aby som si urobil taxikársku licenciu, keď som konečne začal dostávať nové ponuky.

A teraz v sedemdesiatke máte toľko filmových ponúk ako nikdy predtým...

To je pravda. Zdá sa, že čím dlhšie tu som, tým lepšie veci dostávam, Tak myslím, že zostanem ešte o trochu dlhšie (smeje sa). Nie, vážne, som veľmi spokojný. Byť tu, pracovať a dostávať peniaze za niečo, čo robím tak rád - to je vždy prekvapujúce. Nedá sa to brať ako samozrejmosť. Najmä nie tu, v Hollywoode.

Takže neplánujete ísť do dôchodku?

V nijakom prípade! Kým budem schopný vstať z postele, prísť na pľac a zapamätať si svoj text, budem pokračovať v hraní.

Je herectvo niečo, o čom ste vždy snívali?

Áno, keď som bol malý chlapec, miloval som herectvo a vždy som chcel robiť niečo v súvislosti s ním. Mal som krátke obdobie, keď som si myslel, že chcem byť stíhací pilot v armáde. Skúsil som to a veľmi skoro som zistil, že armáda nie je to, čo sa mi páči. Radšej som chcel patriť k filmu.

Prvý raz ste sa však z potlesku tešili vďaka nečestnosti...

(Smeje sa.) Áno, to je pravda. Mal som dvanásť rokov a veľmi sa mi páčilo jedno dievča zo školy. Bola veľmi pekne oblečená a mala krásne kučery. Aby som získal jej pozornosť, podrazil som jej stoličku, keď si chcela sadnúť. Spadla na zem a začala ma naháňať. Potom bežala za učiteľkou angličtiny a povedala jej, čo som urobil. Napadlo ma: „Ó, Bože, a je to." Ale namiesto do riaditeľovej kancelárie ma zobrala do inej triedy, kde potrebovali účinkujúcich do školskej hry. A za toto predstavenie som dostal svoju prvú hereckú cenu.

Ako sa rozhodujete, či prijmete filmovú ponuku?

Na začiatok si prečítam scenár. Ak sa mi páči, rolu vezmem. A ďalšie plus je, ak ide o režiséra, s ktorým sa mi predtým dobre spolupracovalo. Pokiaľ ide o hercov, deväťdesiatdeväť percent z tých, s ktorými som zatiaľ pracoval, mi úplne vyhovovalo, takže to nie je rozhodujúci faktor.

Ako sa pripravujete na roly?

Na úlohy, ktoré hrám, si nerobím žiadnu zvláštnu prípravu. Aby som bol úprimný, dokonca ani neviem, ako sa majú skúmať určité roly. Učím sa scenár a počas toho si predstavujem, aká by postava mala byť a ako by som ju mal zahrať. Keď však hráte niekoho, kto žil alebo žije - to je iný príbeh. Potom ho, samozrejme, treba preskúmať; čítať knihy, snažiť sa sledovať jeho videozáznamy alebo sa s tým človekom dokonca stretnúť - aby ste mohli postavu zahrať tak, aká skutočne je alebo bola.

Máte korene v divadle. Myslíte si, že ešte niekedy budete hrať v divadelnej hre?

To nemám v pláne. Celý čas, čo som strávil na javisku v divadle, som smeroval k tomu, aby som sa dostal do filmu. Nikdy nehovor nikdy, ale nechystám sa vrátiť k divadlu ani by som sa na to netešil.

Keď ste dostali Oscara za film Million dollar baby, bol to pre vás splnený sen alebo vás takéto ocenenia nezaujímajú?

V čase, keď som bol nominovaný za Million dollar baby, som už mal na konte tri nominácie. V takej situácii už svojím spôsobom viete, že Akadémia vám Oscara skôr či neskôr určite dá. Obávate sa jedine toho, že ho dostanete za niečo, čo takého ocenenia nie je hodné. Že vám ho udelia iba preto, aby ste ho konečne mali. Našťastie si nemyslím, že by bol toto prípad Million dollar baby, pretože to bol úžasný film. Ale čestne: tie tri nominácie sa mi zdajú významnejšie, odkedy viem, že mi to nakoniec vyšlo.

Myslíte si, že v Hollywoode je pre čiernych hercov stále ťažšie dostať veľké filmové roly?

To už nepredstavuje problém. Každý, kto tvrdí opak, si len hľadá výhovorky. Filmový priemysel v sedemdesiatych rokoch pochopil, že nejde o rasu, ale o peniaze. Šéfov nezaujíma, akú máte farbu, ale či máte, alebo nemáte publikum a či je za vás ochotné zaplatiť. Ak áno, dostanete tie najlepšie ponuky. Nezáleží na tom, ako vyzeráte.

Ako sa vaša manželka vyrovnáva s vašou slávou a fanúšičkami? Žiarli?

Nie, moja žena nie je žiarlivý typ. Keď sme na mieste, kde za mnou prichádzajú ženy po fotografie a autogramy, ona sa len vzdiali, sadne si a počká na mňa (smeje sa). Vôbec ju to nezaujíma. Myrna vie, že sa nič nemôže stať. My sme šťastný pár, hodíme sa k sebe a jeden druhému vyhovujeme.

Máte štyri odrastené deti. Ako často sa s nimi stretávate, aký s nimi máte vzťah?

Jedna z dcér pracuje ako moja vlasová štylistka, takže ju vídam vždy, keď som na nakrúcaní. Druhá dcéra býva v Atlante a stretávame sa dosť často, lebo je to naše malé dievčatko a trvá na tom. Aj so svojimi dvoma synmi mám pravidelný kontakt. Ak sa nemôžeme stretnúť, aspoň si telefonujeme. Všetci spolu veľmi dobre vychádzame.

Ako odpočívate, keď máte voľno?

Milujem plachtenie. Keď mám dlhší čas voľno - čo sa stáva možno raz do roka - nájdete ma visieť von z mojej lode v Karibiku. Potom cestujem z ostrova na ostrov a jednoducho relaxujem. Vtedy som tam iba ja, loď a more. Vypnem si mobil a nekontrolujem e-maily. Okrem toho mám na svojej farme v Mississippi kone, na ktorých treba jazdiť. Veľkú záľubu nachádzam aj v lietaní.

Ste vraj tiež veľmi dobrý v lúštení krížoviek...

No, „dobrý"... To je iný príbeh: Akurát som sa zasekol na jednej krížovke v New York Times. Ale veľmi rád ich lúštim, je to uvoľňujúce.

So svojou spoločnosťou Clickstar chcete vyvolať revolúciu na internete...

To asi trochu zveličujete.Chceme otvoriť stránku, kde si užívatelia budú môcť legálne stiahnuť súčasné „blockbustery". To je hlavná myšlienka. Stránka bude však ponúkať oveľa viac: istí veľmi známi herci budú prezentovať komunikačné kanály s rozličnou tematikou. Napríklad Danny DeVito sa bude starať o dokumentárny kanál, keďže sa o túto oblasť podrobne zaujíma a má odborné znalosti. Ak kliknete na jeho odkaz, uvidíte Dannyho, ako rozpráva o dokumentoch a ponúka súčasné aj staršie na stiahnutie. Užívateľ bude mať tiež možnosť pozrieť si upútavky a recenzie, aké bývajú k filmom. Na stránke plánujeme mať akési knižnice, ktoré budú obsahovať veľa rôznych žánrov: komédie, akčné, klasické hollywoodske filmy...

Máte nejaké nesplnené sny?

Nemám nijaké sny mimo filmového priemyslu. Ale v tejto oblasti mám dva: Chcem nakrútiť naozaj dobrý western a chcem produkovať film, ktorý vyhrá cenu akadémie.

Autor: Bartek Kolodziej (Hollywood - Hamburg)