BRATISLAVA. Miera nezamestnanosti na Slovensku patrí napriek poklesu medzi najvyššie v Európskej únii. Ku koncu júna bolo podľa štatistiky Ústredia práce bez práce 8,3 percenta ľudí z aktívnej populácie. Pozitívne je, že sa znížil aj počet dlhodobo nezamestnaných. To, či znižovanie dlhodobej nezamestnanosti z ostatných mesiacov bude naďalej pokračovať, je zatiaľ otázne.
„Až vývoj v ďalších mesiacoch ukáže, či bude pokles pokračovať a kedy narazí na obmedzenia pre nedostatok pracovných síl, nechuť pracovať alebo na nedostatočnú kvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie,“ povedal analytik Tatra banky Róbert Prega.
Firmy stále viac hľadajú kvalifikovanú pracovnú silu. Už teraz sa napríklad v niektorých regiónoch ukazuje, že napriek vysokému počtu nezamestnaných je v ponuke úradov práce stále veľa voľných pracovných miest. Napríklad Kia, Volkswagen, či U. S. Steel už dnes otvorene hovoria o tom, že majú problém získať kvalifikovanú pracovnú silu. Zvyšovanie kvalifikácie, ktoré je kľúčom k zamestnaniu, je však beh na dlhé trate.
„Dlhodobo najúčinnejšími nástrojmi sú vytváranie atraktívneho podnikateľského prostredia a účinné fungovanie systému vzdelávania a rekvalifikácie nevzdelanej alebo nevhodne vzdelanej pracovnej sily,“ povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.
Pokles dlhodobej nezamestnanosti je pozitívny jav. Zo štatistík však zároveň vyplýva, že jej podiel na celkovej nezamestnanosti sa veľmi nemení. Stále je to vyše 50 percent.
Korene dlhodobej nezamestnanosti, teda keď ľudia nepracujú viac ako rok, siahajú do obdobia centrálne riadenej ekonomiky spred roka 1989, ktorá netlačila ľudí k zvyšovaniu kvalifikácie, nerozvíjala mobilitu práce a potláčala snahu firiem a ľudí byť lepší a uplatniť sa na trhu.
Pasivita a neochota zamestnať sa u ľudí, ktorí sú dlho bez práce, nízky stupeň pracovných návykov a zručností, vysoká závislosť tejto skupiny od sociálnej pomoci, práca ľudí načierno, problémy s pracovnou mobilitou, ale aj stále vysoké odvody, sú ďalšie príčiny dlhodobej nezamestnanosti.
