Jeho zákon komplikuje život cyklistom. Kroky jeho ministerstva znepokojujú ochranárov. Minister MIROSLAV JUREŇA však chce začať zachraňovať HZDS.
Bicyklujete?
„Som cyklista, kedysi som zbožňoval jazdu na bicykli po lese, pretože na Záhorí máme krásne lesy, ale teraz mám na cyklistiku málo času.“
Aká je vaša obľúbená trasa?
„Z Gbelov smerom do Adamova na jazerá a k rieke Morave, kedysi sme chodili ku kopčianskym jazerám Borinky.“
A viete sa na tej trase vyhnúť chodníkom, po ktorých nový lesný zákon zakazuje cyklistom jazdiť?
„K tomu by som povedal jasné stanovisko - kto toto ustanovenie chcel pochopiť, ten ho pochopil, kto ho nechcel vnímať, spravil z toho jednu veľkú bublinu. Bolo treba vyvážiť vlastnícke práva a užívanie lesov z pohľadu ďalších funkcií. Človek môže slobodne bez akýchkoľvek obmedzení vstupovať do lesa, a to stále platí. Máme v Európe štáty, kde človek môže vojsť do lesa len so súhlasom vlastníka. Niekto sa o les stará, je jeho majiteľom a ak poznáme majiteľa pri platení daní, musíme ho poznať aj pri rešpektovaní jeho práva.“
Na internete je viacero stránok, kde sa cyklisti pýtajú na STN normu o lesných cestách, na ktorú sa zákon odvoláva, keď hovorí, kadiaľ sa dá jazdiť. Rozčuľujú sa, že nie je bezplatne dostupná. V Slovenskom ústave technickej normalizácie nám potvrdili, že stojí 500 korún. Je v poriadku, že si musia cyklisti zaplatiť, aby vedeli, kadiaľ môžu jazdiť?
„O to vôbec nejde, kto príde do lesa, správa sa slušne a jazdí po ceste, nebude mať žiadny problém. Toto je tá bublina, ktorú nafukujeme.“
Aby však zákon mohli dodržiavať, musia poznať normu.
„Vy viete rozlíšiť, čo je cesta?“
Musím predsa vedieť, ako ju definuje norma, keď je to v zákone.
„Môžem to, pochopiteľne, preveriť a nie je problém to sprístupniť a môžeme sprístupniť aj mapy lesných ciest, ktorých je 40-tisíc kilometrov.“
Budú si podľa nich môcť ľudia podľa vás plánovať cestu tak, aby sa vyhli turistickým chodníkom?
„Základná myšlienka je, že sú cesty a po cestách sa jazdí dopravnými prostriedkami. Vy považujete za normálne, že budete jazdiť krížom cez les? Ak niekto chce robiť extrémnu cykloturistiku, kto mu bráni, aby si trasu dohodol a vyznačil? A cyklotrás pribúda.“
Poslanci môžu jazdiť aj krížom cez les, Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš na tlačovke správne upozornili, že poslancov chráni imunita.
„Videli sme, že pán Mikloš jazdil na bicykli aj v chránenom území, slušný človek by si to nedovolil.“
Hovorme všeobecne, poslanci sú za vodou.
„Nerobme z toho zákona strašiaka, bývam na dedine, ktorá sa volá mesto Gbely, a tam nikto nemá problém, majú ho hlavne ľudia v Bratislave.“
Nemyslíte si, že sa cyklisti rozčuľujú oprávnene, hrozí im rovnaká pokuta ako motorkárom – päťtisíc.
„Pokuta je do 5000 korún. Poznám prípady, že motorkári jazdia krížom po lese, a keď ich lesná stráž upozorní, že ničia, čo niekto vybudoval, jeden motorkár ukázal, čo má za opaskom. Toto považujeme za normálne?“
Práve hovorím či by nemali mať vyššiu pokutu?
„Motorkárov však zákon riešil pred dvoma rokmi a môžu dostať napríklad 5000 a cyklista 500 korún, rozhodnutie bude závisieť od ich správania a od závažnosti spôsobenej škody. Lesoochranár je na to, aby to posúdil, on nedáva pokutu, urobí záznam a niekto iný si potom vinníka predvolá.“
Hovoríte, že stále platí, že človek môže bez obmedzení vstupovať do lesa. Nie je to úplne pravda, lesný zákon povoľuje vydávanie zákazov. Viete o tom, že na väčšine územia Nízkych Tatier platí zákaz už dlhé mesiace, okolo Liptovského Hrádku už od apríla minulého roka?
„Ide o prechodné obdobie z dôvodu napríklad požiarov, hovorí sa, že v čase prijatia legislatívy už vieme o jej nedostatkoch a čo sa týka zákona o lesoch, urobil som operačnú poradu a dohodli sme sa, že ideme ďalej a aj príprava zákona o lesoch bude pokračovať ďalej a budeme sa aj týmto zaoberať.“
Ste novým podpredsedom HZDS, nahradili ste Viliama Vetešku. Ako ste vnímali, že mal Vladimír Mečiar protikandidáta?
„Mať protikandidáta je normálne. Pochopiteľne, sú tu určité súvislosti. Musíme si položiť otázku, či to načasovanie, keď je tá protikandidátka, a zároveň posúdenie reálnosti protikandidátky, je zvážením reálneho stavu. A tu musím povedať, že to bolo trošku mimo, pretože voľbu vykonávajú delegáti a delegát je od slova delegovaný - čiže ho tam niekto delegoval. Myslím, že to bolo nezváženie reálnosti situácie.“
Ale bolo to korektné.
„Ja s tým v zásade nemám problém a vnímam to ako normálne, keď je druhý alebo viac kandidátov.“
Veríte Mečiarovi, že ľudia okolo Vetešku alebo Tibora Mikuša mali sľubovať delegátom peniaze?
„Peniaze... Ja osobne som tiež zažil voľby na okresného predsedu, keď som mal protikandidáta a vtedy som bol úspešný počtom 59 ku 49 hlasom a musím povedať, že sa každý snaží rozprávať s delegátmi alebo organizáciami, ktoré zastupujú, a snaží sa ich určitým spôsobom presvedčiť, že on je tou správnou voľbou. Čiže pri tom presviedčaní sú určité sľuby, ponuky. To považujem možno aj za normálne, že sú. A či už v niektorých prípadoch sľubovali konkrétne peniaze, to potvrdiť nemôžem. Viem však o konkrétnom prípade v okrese, v ktorom som predsedom, že oslovovali jedného nášho delegáta a snažili sa u neho lobovať.“
Lobovanie je však normálne.
„Považujem to za normálne.“
Niektorí veteškovci sa napriek nomináciám okresov nedostali do predstavenstva. Okresy ich zvolili a personálna komisia o nich nedala hlasovať. Je to demokratické?
„Čo je v súlade so stanovami, je demokratické. V niektorých stranách je tvrdší režim a dokonca okresného predsedu nevolia členovia, ale rozhodne o ňom vyššie politické grémium.“
Staronové vedenie HZDS pred snemom sľubovalo, že zastaví pokles preferencií. Žiadnu zmenu taktiky však nevidieť. Kedy začnete zachraňovať stranu, ktorá preferenčne klesá.
„Vy ste videli preferencie spred dvoch dní, ktoré boli aktuálne?“
Vy ste videli preferencie spred ôsmichrokov?
„Pochopiteľne, že áno. Ale graf, ktorý predstavovali Veteška s Mikušom 26 - 19,5 - 8,8 a následný pád pod 5 nefunguje. A posledné preferencie po sneme, po tom, čo sa mediálne prepieralo pred snemom, sú 11 percent. Potvrdili správnosť voľby snemu.“
Čo také nové vedenie spravilo, že sa preferenčne hýbete hore?
„Zatiaľ nemôžeme hodnotiť, čo nové vedenie spravilo. Bol na to krátky čas, keďže snem bol v júni a dnes je júl. Takže aj moju prácu by ste ťažko hodnotili. Intenzívne pracujeme. Ja osobne som si zobral pod patronát aj mediálny klub. Prvou významnou akciou bude Deň ústavy a momentálne nám prebiehajú vatry zvrchovanosti, ktoré sa snažia prisvojiť aj iné strany.“
Nedávno sme písali o kauze okolo výmen pozemkov z juhu Slovenska za lukratívne v Tatrách. Vy hovoríte, že to bolo v súlade so zákonom. Nevidíte na tom nič zvláštne?
„Za tie roky reštitúcií tu už nejaké výmeny množstva hektárov prebehli. Pred časom sa spravidla vykonávali v rámci krajov, no ako keby sa vyčerpali možnosti, ktoré pozemkový fond má v rámci jednotlivých regiónov.“
Na žiadnom papieri nie je, že tam tie pozemky chýbali.
„Chýbali. Reštituent musí súhlasiť s tým, čo mu fond ponúka v rámci zákonných možností.“
Na predaji pozemkov niekto zjavne zarába obrovské peniaze - nielen reštituenti, ale potom aj súkromné firmy. Aj toto je v poriadku?
„Pochopiteľne, že okolo pozemkov sú určité špekulatívne záujmy. Museli by sme sa pozrieť aj na to, čo sa dialo za vlády súčasnej opozície. Práve vy ste písali o prípade v Banskej Bystrici. A tam už išlo o podvod.“
Ste spokojný s rozhodnutím inšpekcie životného prostredia, ktorá povedala, že ťažba dreva v Tichej doline nebola protizákonná?
„Som spokojný, ale je to proces. Zákon o ochrane, ktorý pán prezident nepodpísal, s ním súvisí. V septembri 2006 sme mali prvé pracovné stretnutie s ministrom životného prostredia Jaroslavom Izákom a vyhodnotili sme stav, ktorý nám zanechali predchodcovia. Ich zásadný problém bol komunikačný. Jedným z cieľov je zonácia, pre mňa je dôležité, aby sme dospeli k tomuto záveru, prezident však navrhuje posunúť účinnosť zákona a tým sa posúva aj zonácia.“
Už ste rozhodnutie videli?
„Má 18 strán, ja som ho neštudoval.“
Išlo o citlivú kauzu, nemyslíte si, že by ho inšpekcia mala zverejniť, aby zastavila pochybnosti? Poznáme len výrok hovorcu inšpekcie, ktorý tiež rozhodnutie nevidel.
„Oni ho ešte oficiálne nezverejnili? Určite by malo byť verejné, prečo nie, je to vec rezortu životného prostredia.“
Cyklisti majú čítať normu
Cyklisti môžu v lese jazdiť po cestách, ktoré určuje technická norma. Tá nie je verejná, treba si ju kúpiť .
Nový lesný zákon dovoľuje cyklistom jazdiť iba po cyklocestách a lesných cestách. Určuje ich slovenská technická norma 736108.
Norma sa nedá získať bezplatne, povedala Mertelová zo Slovenského ústavu technickej normalizácie.
Cyklisti, ktorí chcú vedieť, po akých cestách môžu jazdiť, si môžu kúpiť normu za 444 korún, ak ju chcú len na čítanie. Ak si ju chcú aj vytlačiť, zaplatia 580 korún. Môžu sa tiež prihlásiť do niektorej technickej knižnice, ktoré dostávajú jeden výtlačok normy, alebo prísť do študovne ústavu technickej normalizácie a normu si naštudovať.
Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa pre SME povedal, že v tom nevidí problém. „Toto je bublina, kto príde do lesa, správa sa slušne a jazdí po ceste, nebude mať žiadny problém.“ Sľúbil však, že normu, aj mapy 40–tisíc kilometrov lesných ciest, zverejní.
Norma hovorí, ako vyzerá lesná cesta, upravuje jej sklon, šírku, ale zároveň hovorí, že cestami sú aj linky na približovanie dreva, ktoré vznikajú v teréne, pričom nemusí ani dôjsť k úprave povrchu. Na otázku, či nie je pre prírodu horšie jazdiť po týchto linkách ako po chodníkoch, Jureňa povedal: „Aj dieťa vie, čo je cesta.“
Poslanec SDKÚ Ivan Mikloš hovorí, že ak pôjde cyklista turistickým chodníkom, zákon porušuje, ak pôjde lesnou cestou, nemá šancu posúdiť, či je povolená. „Ani jedna lesná cesta nie je označená, či je cestou podľa tejto normy, alebo nie je,“ povedal.
Andrea Hajdúchová
