Herečka Adela Gáborová strávila 45 rokov v Divadle Andreja Bagara. Divadlo bolo jej život. Posledný raz sa tam zastavila začiatkom júla, keď prevzala Cenu mesta za celoživotné dielo. V posledných chvíľach bol pri nej v hospici syn Peter a priatelia. Mala 67 rokov.

Adelin otec bol meliorátor, často sa s rodinou sťahoval za prácou. Keď pracoval na stavbe tunela Humenné, bývali v jednej izbe v neďalekom Brekove. Tam prišla na svet Adela, žili tam sotva päť mesiacov, potom sa sťahovali ďalej a ďalej. "Akoby som do vienka dostala pokušenie stále niekam cestovať a niečo hľadať."

Koncom vojny sa ocitli v Sliači. Adelin otec pracoval na letisku, kde padol do nemeckého zajatia. Mama porodila brata a sestru, ktorú otec nikdy nevidel, lebo počas jeho zajatia zomrela. "Z vojny mám hrozné spomienky. Nad pecou nám vybuchol granát. Videla som vojakov plaziť sa v poli a počúvala streľbu. Pricapení na okne sme s bratom zazreli v rebrináku mŕtvoly vojakov, ktorým po tele stekala krv."

Sestrička Štefánia

Po vojne sa rodina usadila v Košiciach. Bol najvyšší čas, deti museli do školy. V škole si Adela našla anjela strážneho - rehoľnú sestru, učiteľku Štefániu. "Priviedla ma k umeniu, po ktorom bažilo moje srdce. Účinkovala som v koledách a pašiových hrách."

Teta v Košiciach ju zobrala do divadla na rozprávky a operety. Fascinovalo ju tak, ako keď v Sliači videla prvý film, o Popoluške. S bratom doma hrávala divadlo, prevteľovala sa do iných postáv.

Ani toto obdobie nebolo bezstarostné. Videla, ako rehoľné sestričky vyháňali z kláštora a odvážali na nákladnom aute. Medzi nimi aj Štefániu.

"Otcova sestra emigrovala. Boli sme aj na zozname repatriantov do Maďarska a práve ona nám vybavila, aby sme neodišli. V januári 1949 k nám prišli traja muži v kožených kabátoch a prehádzali nám byt. Prehrabali aj moje školské veci. Vlnovky v prváckych zošitoch považovali za tajné šifry. Otca zobrali a nevidela som ho sedem rokov. Odsúdili ho, nevedno za čo."

Rodinu chceli vyhodiť z bytu. Zobrali domov podnájomníkov, aby mali čím zaplatiť nájomné. Adelina nevyučená matka išla pracovať do textilnej továrne ako šička.

"Akoby všetkého nebolo dosť, môj milovaný brat mal nádor na mozgu. Po operácii oslepol a mal preliačenú lebku." Adela sa o neho starala, vodila ho do školy, nahrádzala mu oči. Keď došlo k recidíve a ku kríze, nechcela vidieť jeho koniec. Odvážila sa napísať prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, aby otca pustili na pohreb. Pustili ho, ale neskôr.

Herectvo tajomstvom

Najlepšie jej bolo v školskom spevokole. Tam si oddýchla a naučila sa hrať na mandolíne. Kde sa dalo, vystupovala s poéziou. Raz ju režisér vybral na detskú rolu do opery Carmen do divadla. Podľahla vôni kostýmov a líčidiel. "Utekala som k divadlu, lebo bolo o niečom lepšom ako reálny život, ten bol príliš krutý."

Nikomu nepovedala, že ide na talentovky na herectvo. Hneď ju prijali. Ale škola dostala príkaz nepustiť ju k maturite. Jej učiteľ, ktorý prežil utrpenie v koncentráku, sa za ňu postavil. Rodičia si mysleli, že išla na réžiu, pravdu vyčítali až z vysokoškolského indexu.

Z vysokej školy bola nadšená. Ročníkový vedúci bol Július Pántik, rektor Andrej Bagar a techniku reči učil Viliam Záborský. Boli to osobnosti, ktoré vzbudzovali rešpekt. Spriatelila sa so spolužiakom Ivanom Krajíčkom, spojila ich platonická láska. Jej talent ocenili v Nitrianskom divadle za éry režiséra Haspru. Prišla do kolektívu, kde bol Vlado Müller, Viera Strnisková, Magda Paveleková.

V Nitre sa zoznámila s talentovaným študentom Pedagogickej fakulty Dodom Šošokom.

"Uchvátil ma jeho fanatizmus do bubnov. Často som moderovala jeho vystúpenia, alebo som v prestávkach recitovala. Bola to láska, otehotnela som a položila si otázku, čo teraz? Tajila som to. V lete som bola s rodičmi v Tatrách, ešte v šiestom mesiaci som chodila na túry. Tehotenstvo som maskovala dlhým svetrom a počúvala poznámky o nadbytočných kilách."

V októbri sa Adele narodil syn Peter. Mame to oznámila do telefónu. Tá neverila, kým ho nevidela.

Slobodná matka

Svadba s Dodom Šošokom sa nekonala, i keď v to spočiatku dúfala. "Doštudoval a odišiel do Bratislavy. Jeho strhli bubny a mňa divadlo. Nie je medzi nami zloba. Sme priatelia," povedala krátko pred smrťou. Kto je Petrov otec, zverejnil až bulvár po roku 1989.

Adela žila ako slobodná matka. "Išla som s kočiarom po ulici a ľudia si za mnou niečo šuškali. Otočila som sa a okríkla ich, že nech sa ma opýtajú rovno, ak o mne chcú niečo vedieť."

Bývala v byte nad javiskom a už po troch mesiacoch po pôrode mala premiéru v Strakonickom gajdošovi. Keď bola na scéne, jej kolegovia varovali Petra. Neskôr k nemu našla gazdinú Mariku.

Okolo seba mala mužov, najmä kolegov. "Potláčala som svoje city. Vedela som, že začať si s kolegom je nebezpečné."

Oddala sa divadlu. Prvú veľkú úlohu dostala od Karola Spišáka v hre Leto a dym, s mladým Müllerom. "Dotkla som sa hviezd. Staršie kolegyne ma varovali, neutop sa v sláve, je ako poľná tráva. Zobrala som ich vážne, každú hru som začínala poctivo od nuly."

Nitrianske divadlo bolo zájazdové, kočovali po Slovensku. Večer cestovali tam, neskoro v noci späť a ráno na skúšku. Karol Spišák jej otvoril dvere aj do televízie a filmu. Do divadla prišla nová krv, mladý herec Jozef Bednárik, ktorý sa stal jej susedom. Robili večery petrolejových lámp pri poézii, hrali predstavenia v kaplnke.

Cesty po svete

So slobodným Bednárikom a rozvedenou Boženou Slabejovou sa rozhodli pre potulky Európou. Trojica dostala devízový prísľub. Vypracovali si plán po európskych metropolách, kde vyhľadávali kiná a divadlá. Spali vo vlaku, na pláži alebo v študentských ubytovniach. V Paríži stretla spolužiačku Luciu Poppovú a videla ju vo Figarovej svadbe. Vyobliekané dámy v hľadisku nadšene aplaudovali a kričali: Bravo, Lucy! "Tiekli mi slzy po tvári, mala som obrovský zážitok, bola som na Luciu úprimne hrdá."

Adela bola 45 rokov v Divadle Andreja Bagara. Odohrala desiatky väčších či menších rolí, vždy naplno. Zviditeľnila sa v monodráme, pracovala s ochotníkmi a sluchovo postihnutými, odovzdávala skúsenosti študentom. Na jej postavu v hre jedného herca Dnešná Médea sa prišiel pozrieť autor, vtedy maďarský prezident Arpád Göncz. Povedal, že musel prísť, aby si s touto herečkou podal ruku. Z jej syna sa stal režisér, s ktorým spolupracovala v Mačacej hre a Búrlivých výšinách.

Syn, dvaja vnuci, 88-ročná mama a priatelia boli Adele oporou pri jej dlhej a ťažkej chorobe. Nechcela o nej do novín hovoriť. "Až keď sa vyliečim, potom."

Chvíľu premýšľala nad otázkou, či je šťastná. "Som šťastná, hoci mám problémy. Viem bojovať, viem nájsť rovnováhu medzi rozumom a citom."